Ake jednoduche je odsudit a odpisat cloveka na zaklade reci inych ludi. Ako lahko sa zavrhuju myslienky. Ako jednoducho sa odpisuju napady. Ake lahke moze byt v navale hnevu (mozno aj kvoli malickosti) povedat "nikdy ta uz nechcem vidiet". Ako jednoducho sa to vsetko robi. Ako malo staci nato, aby sme si niekoho znepriatelili na cely zivot a ako vela usilia treba na odcinenie takehoto maleho skutku. Ake zlozite je povedat "prepac". Ake tazke je uznat, ze ten druhy ma pravdu. Ako malo ludi si najskor preveri, ci to co pocuju o niekom druhom je naozaj pravda alebo iba chabe vymysly zlomyselnych a az potom tomu veria.

Ake lahke je pokazit cely zivot za niekolko sekund a potom sa to s clovekom vlecie cely zivot. Aky nerozvazni vedia byt niektori ludia, ak ide o zivoty inych a ich samych.

...v sobotu vecer sme isli po peknej a rovnej, avsak trochu klzkej ceste (ved je uz jesen v plnom prude) z P'boro domov...pred nami islo jedno auto a pred nim este kamion. Ten kamion obiehalo ine auto (asi 15 sekund predtym, nez sa to vsetko stalo) a ja som hovoril nieco o tom ze by ho nemal predbiehat do neprehladnej zakruty - sedel som nalavo vpredu na mieste spolujazdca. A o tych 10-15 sekund neviem presne, nepocital som, nas velkou rychlostou obiehalo auto, obehlo aj to vpredu ale ked videl, ze pred nim je este aj kamion, chcel sa zaradit pred auto pred nami. Kedze brzdil z vysokej rychlosti a medzitym strhol volant dolava, auto sa na tejto klzkej ceste dostalo do pretacaveho smyku, vodic stratil kontrolu nad autom. Vsetko sa to odohravalo presne pred nasim autom asi 20-40 metrov odo mna. Bola uz tma, teda vsetko bolo akosi zvyraznene stretavacimi svetlami na vsetkych autach, ktore sa na tej ceste v tu dobu nachadzali. Vsetko prebehlo strasne rychlo, a predsa sa zdalo, ako keby cas zastal alebo sa aspon vyrazne spomalil. Jedine, co som bol schopny urobit bolo pozerat sa, ako sa to auto toci po ceste, potom ide dolava, prechadza cez zivy plot a konci na poli vedla cesty. Tentokrat sa nikomu nic nestalo, vsetko dopadlo dobre, ale na mieste vodica auta iduceho pred nami, od ktoreho sa toho cele dialo mozno 5-10 metrov od jeho oci, tak toho magora v BMWcku rozstvrtim. A to cele ma priviedlo na myslienky z tohto blogu - ako malo staci, aby sa cely zivot otocil naruby a vzdy tym nespravnym smerom.

22.10.2007EQ

P.S. Blog som napisal uz 22 oktobra, len som si medzitym akosi nenasiel cas presunut ho z palmu do pocitaca a z pocitaca do

 Blog
Komentuj
 fotka
smojminko  28. 10. 2007 23:29
Mas pravdu vzdy staci velmi maly okamih a clovek si uvedomi ako vela mohol stratit . zazila som nieco podobne lenze v mojom pripade to uz nedopadlo tak statlivo clovek ktory sedel v aute doplatil na svoju sprostost zivotom a jeho spolujazdec bol 3 mesiace v kome mozno az v takychto prpadoch si clovek uvedomi aku cenu ma zivot
 fotka
hippieelba  29. 10. 2007 00:03
ale tak tomu sa vravi neckana situacia....ale o necakanych situaciach je zivot...kazdy ich zazivame kazdy den a nie vsetky su prijemne...
 fotka
olgojchorchoj  29. 10. 2007 10:44
Mas pravdu, jedna nerozvaznost a vsetko je naruby, vsetko sa zvrtne... A poznam ten pocit, ked je lahke niekoho stratit, tazke niekoho ziskat...
 fotka
andygirl  30. 10. 2007 10:10
uha no taketo zazitky nas prinutia rozmyslat o zivote...
 fotka
lucia93  6. 11. 2007 20:58
na zamyslenie..
 fotka
acvd43xa7w  23. 1. 2011 17:47
jop, pred mesiacom som sedela v autobuse a krasne som videla, ako sme narazili do auta pred nami..
Napíš svoj komentár