Myšlienkam nedovolím utiecť,
Smejúc sa mi na pleci,
Vôňa, ktorou by som sa dal uniesť,
prichádzajúca zo stromov,
kráčajúc okolo osamelých domov
bez okien, bránok a poštových
schránok,
vôňou naplnený vánok ...
Ten úprimný strach,
Rozlúčka a objímanie vo dverách,
Ignorácia a pritom starosť,
Radosť mraziaca kosť a pomaly ku
zlému meniaca sa skutočnosť,
hosť, ktorého má každý dosť,
Zlosť ...
Pokračuje to s príchuťou šedej,
čiernej, špinavej a často bledej,
Neuvedomovanie si reality,
Odložiť city a nebyť pritom opitý,
Vonkajšok živý, no vnútorne zabitý,
Žiadna nádej pre maľby,
Pomaly vytrácajúce sa farby ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
čiernej, špinavej a často bledej,
Neuvedomovanie si reality,
Odložiť city a nebyť pritom opitý,
Vonkajšok živý, no vnútorne zabitý,
toto ako.... no šak vieš že mi to hovorí z duše..