Vo vzduchu sa vznášal letmý závan jari.
Na okolí sa pýšili nádherné kvety.
Sedeli sme na lavičke.
Starej,špinavej,našej.
Len TY a JA...
Stromy sa pohli,počuť bol len šuchot lístia.
A tvoj príjemný hlas.
Rozprávala si.
O všetkom...o živote,o tebe,o druhých.
Budúcnosť bola pred nami.
Nejasná,poskladaná z našich spomienok.
Boli mi blízke,tak ako si mi bola blízka TY!
Bláznivé detstvo,škola,malé tajomstvá,prvé lásky,plač aj smiech.
Zafúkal vietor.
Privial nám lupienky čerešní do vlasov.
Okolo kráčali ludia.
Pozerali sa,no nerozumeli nám.
Len my sme dokázali chápať.
Tej zvláštnej neobyčajnosti NÁS.
Usmiala sa na mňa:
"Byť kráľom času, nepoznali by sme lúčenie.
Tak vzdaj sa sĺz, veď život je veľké umenie."
A ja som verila.
Verila v teba a život.
Už som neplakala.
Nikdy nie, keď som bola s tebou.
____________________________________________
Prišla budúcnosť.
Zobrala mi ťa.
Všetko sa skončilo.
Si iná,zmenená...
Stratila som ťa.
Rozplinula si sa ako kvapka dažďa v hmle,
ako slza na mojom líci.
Budúcnosť spomienok,ktorú sme tak dlho stavali pominula.
___________________________________
Bolo jedno aký bol deň,
s tebou bolo všetko nekonečné.
Zafúkal vietor,stromy sa pohli.
Usmiala sa na mňa:
"Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom Tvojho života."
Kráčam ďalej.
S úsmevom na tvári a slzami v očiach.
Pretože kráčam bez teba.
Chýbaš mi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
15. 10.októbra 2011 12:43
krásne!
Napíš svoj komentár