Posledná zábava

Hneď jak si ju všimol mu začala byť podozrivá. Robil síce vyhadzovača v tomto podniku už pár rokov, ale doteraz sa mu ešte nikdy nestalo, že by niekto už pri vstupe do klubu spôsobil, že by mu prebehli zimomriavky po chrbte. Mala na sebe oblečneý dlhý kabát, čo v takúto chladnú sobotňajšiu noc nebolo nič neobvyklé. Spodnú časť tváre jej zakrýval ušpinený biely šál, vrchnú časť slnečné okuliare a na hlave mala nasadený klobúk, ktorý mala stiahnutý hlboko tak, aby zacláňal čo najvačšiu časť tváre. Pokladal je len za ďalšiu anonymnú kurvičku, čo sa snažila nebyť spoznaná žiadnymi možnými známymi. Mýlil sa.

Každopáde kšeft je kšeft a tak ju pustil dnu. Keby mal mžnošt nahliadnuť pod to, čo mala na sebe, určte by sa bol rozhodol inak. Normálny človek obvykle nemá za celý život šancu stretnúť sa s nemrtvým. A už vôbec nie stretnúť sa s nimi, tak, aby o tom ešte mohol niekomu rozprávať. A ona bola jedným z nich. Pod vrstvou šatstva sa skývalo kedysi krásne telo, na ktorom však už smrť a čas stihli spraiť nenapraviteľné skody. Po jej tele sa tiahli dlhé tmavé škvrny popálením a do zvyšku jej kože sa už nemilosrdne zahryzol čas.

Celý podnik bol pod zemou, inak by ho už boli dávno zavreli kvôli hluku, ktorý sa odtial pravidelne šíril. Jej však nešlo teraz o zábavu. Nepozorovane sa jej podarilo dostať sa do kuchyne, ktorá v túto nočnú hodinu zívala prázdnotou. Podišla len pár krokov, keď uvidela, to, čo hľadala. V rohu stál starý plynový sporák. Síce sa už nepoužíval, ale stále k nemu viedla prívodná hadica. Podišla ku nemu a vytrla ju. Musela sa ponáhľať, za chvíľu by ľudia mohli začať cítiť unikajúci plyn.

Vyšla von z podniku. Pred sebou videla jediné vstupné dvere, za ktorými nasledovali schody dole, a vyhadzovača, s ktotým mala tú česť sa stretnú asi ped pitimi minútami. ten jej však problémy nerobil. Stačilo si dať dole okuliare a odkryť šál. Jej tvár bola napoly spálena, na ľavej polovice svietilo uprostred obrovskej popápeniny tmavomodré oko. ľavá polovica bola nehorázne bledá, a mala šedý nádych. Vyhadzovačovi stačilo, v momente už utekal, čo najďalej

Jediný možný východ zo spodu zatarasila zhodeným automatom na colu. Podľa predpisov by mali mať ešte požiarny, ale doteraz majiteľovi klubu prišli úplatky vždy výhodnejšie. Proste smola. Z dola sa začali postupne ozývať zhrozené hlasy a oźačala počuť preé pokysy dostať sa cez dvere. Všetky neúspešné. Jej sa to už netýkalo, to, čo cítala, že mala urobiť bolo hotové. Vyšla teda von a za chvíľu započula za sebou explóziu. Hneď jej došlo, o čo sa jednalo. Nie je dobrý nápad, v stresových situáciach zapáliť si ...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu