Ako som umrel

Nedávno sa mi sníval sen.. Samo o sebe by na tom nebolo nič zvláštne, veď vraj sa sníva aj psom. Neviem, či som horší ako nejaký Dunčo, alebo sa neviem dostať do hladiny Alfa, alebo snívam veľa cez deň a na noc mi už nič neostane, proste sa mi sníva veľmi málo.. No a druhá vec, rozhodne tá ČUDNEJŠIA, v tom sne som zomrel.

Nepamätám si to už úplne presne, ale pamätám si ten dojem, čo vo mne zostal. Najprv som ležal na posteli, zrejme niekde v nemocnici. Okolo mňa stáli moji príbuzní a sestričky behali dookola (to asi nebola slovenská nemocnica, tieto sestričky fakt behali). A ako som si tam vylihoval v kóme (neviem ako to viem, proste to viem, že som bol v kóme), môj duch opustil telo.

Nie, ešte som nezomrel, len som sa začal vznášať nad posteľou a čudoval sa, z čoho sú všetci takí smutní.. Veď mne bolo FANTASTICKY.. ako keby som sa vzdal strašne ťažkého závažia.. ehmmm.. chcem povedať stredne ťažkého závažia, zase až taký tučný nie som. Hlavne to vznášanie bolo úžasné.. nebolo to lietanie, nemával som rukami ako blázon, len moja duša bola ľahká ako pierko.. (zrejme preto, že ju už neťažili zápočty z matiky). Potom sa náhle objavilo ohromné svetlo a ... zomrel som.

Samozrejme, v tom najlepšom momente sa človek musí zobudiť. Keď som teda umrel, okamžite ma na posteli posadilo. Bol som trošku dezorientovaný, ale susedov pes, ktorý šteká NON STOP, ako keby pil namiesto vody koncentrovaný kofeín, ma vrátil do reality. Ja som sa smrti nikdy nebál.. lenže teraz som si už istý, že smrť je PRÍJEMNÁ. Samozrejme, ak na tú smrť nebudem čakať dlhé mesiace v bolestiach.. Nuž..
Gary Jules vo svojej pesničke Mad World (východňarsky: Šaleny svet, ta ne?) spieva: ... The dreams in which I"m dying are the best I"ve ever had.
Sny, v ktorých umieram, sú najlepšie, aké som kedy mal. A mne neostáva nič iné, len s ním súhlasiť. (mimochodom, tá pesnička je naozaj známa a má superný videoklip, odporúčam! )

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu