všetko sa to začalo ráno pred šiestou,keď mi zvonila moja otrasná zvučka budíka...Neviem,či máte podobnú skúsenosť, ale ja keď nejakú pesničku milujem a dám si ju na budík, hneď ju začnem neznášať.. aleee späť k pondelku...Niektorí ľudia sa zvyknú baliť deň pred svojím odchodom, niektorí hodinu...a tak som ráno hádzala veci do tašky...Mala som aj šušťáky, veľmi podstatnú časť batožiny, ktorú som ani raz nemala na sebe,ale veď prečo by som neodniesla,že??
No skrátim to, pobalila som sa, napapala,a mohli sme ísť na náš Treffpunkt...tu už čakali spolužiaci s obrovskými taškami...Baška robila nákupy cukroviniek v Lidli, baby nákupy liehovín... Došiel bus,Baška obsadila fleky a cestovalo sa... Veľmi vtipne, dokonca sme zistili, že sme lingvisti, a že keby sme z Česka, možno sa aj uchytíme..."jo".. Pripravili sme si štúdiu o výhodách piva a limonády z Pražskej univerzity,jo... a plynule sme prišli k nemčine s dosť vymyslenými slovíčkami a hlučným smiechom...(Zuzkám a všetkým okolo sme určite vadili,ale neva...)
Chatky boli suprové len nastala bitka o izby, ktorú sme vyhrali. Ale nejdem písať tie zlé veci,len tie fajnové.. takže sme mali vlastnú kúpelňu a mohli sme byť všetky spolu.. Na obed sme mali dosť nechutné mäso a zemiaky...a pravé slovenké chipsy... (teda opražený chlieb...ludia, hlad je sviňa a jedli by ste to aj vy, keby si namášlate, že papáte chipsy...)(všetkých to zaručene zaujíma), ktoré sme vypotili na túre, ktorá ani nebola náročná,ale pre antituristku, ako ja to bolo už na slzy...Na Žiarskej chate sme si dali kofolku,nejaká dôchodkyňa mi vtrhla na Wecko, keď som čúrala,ale veď čo už... Dolu sa šlo perfektne, už sme vedeli, čo nás čaká...síce Johny mal opäť slabú chvíľku a prepínačky, ale aspoň bola sranda...Zistili sme, že Veronika je Tinki-binki...a že je z Domina...a bola poverená úlohou niesť batoh s vecami,lebo ju bolo počuť naširoko-naďaleko...Po súťaži vo vyťahovaní najdlhšej púpavy som mala výsadu ísť do sprchy ako prvá...Teda voda tiekla pekne o prde,buď som sa obarila,alebo obliala ľadovou vodou...ale aspoň viem,aké je to otužovať sa.. Mám pocit, že sme potom trošku relaxovali, šli na večeru, ktorá bola úplne ľahká (knedlo vepro-zelo, či ako sa to píše) a potom sme mali veľmi pútavú besedu s ujom "blízkym horskej službe" Viktor si vyskúšal horolezecké popruhy, mne Miška kúpila "preso" , aj napriek neochote tety barmanky...s úžasne šušlajúcim prízvukom... Miške pri besede vadil chlapec s klepkajúcou nohou,lebo jej to vybrovalo v nohe a tak sa Veronika kľudne strápnila a požiadala ho,aby prestal. No a potom sa to zvrhlo...Po kontrole izieb sme sa my prestali kontrolovať a prišli prípitky s fernetom...Spravili sme si diskotéku našej izby s vlastným pódiom... s vlastným tajným heslom, ktoré bolo skôr verejné...ale bolo suprové:"otvárajte kasíno"...Prepínačky, spievačky, pripíjačky, tancovačky a nakoniec spačky.. Keďže Baška búvala, s Maťkou sme spievali árie, dokonca som zistila,že sa mi pletú nejaké tie slohy,ale pohodka.. mám pocit,že sme aj sedeli na nejakom zábradlí s kadekým,lebo na "diskotéke" bolo trošku teplo...dodnes netuším,ako nás tam mohli nechať robiť taký hluk,ale veď pohode. Fotky sú grcoidné,aspoň z toho večera...No a keď už bol hluk väčší,ako veľký, radšej sme sa s babami stiahli a šli do postele...čo sa moc Viktorovi nepáčilo,ale mal smolu...Aspoň vieme, ako dopadla aférka s Iňou z Krakova.. a že on mal jazyk v ústach odrazu a nemohol sa brániť...jajaj...
Ráno sa vstávalo fakt skvelo, trošku s debilným pocitom v hlave,ale maskovanie okuliarmi a vrstvou make-upu to zakrylo.. Miška síce chcela na raňajky maslo a ďzem...ale mali sme opäť niečo chutné...salámu s divnou príchuťou a syr...o zvyšku dňa,s podtitulom "domi day" poinformujem neskôr...
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bosorka221
29. 5.mája 2008 12:37
jeeej.. kraasny blog cica..
2
Zvlastny blog, ale hlavne si sa zabavila a uz som sa nadobro uistil ze ty dokazes napisat aj parstranovu uvahu hoci aj o zapalkovej skatulke ale je to fajn mat frajerku spisovatelku
Napíš svoj komentár