budem hrobárka. už som sa rozhodla. nie kvôli tomu aby som z nenávisti zakopavala ľudí pod zem. Ja im staviam dom. Lepšie ako byť stavbár. A neznášam archeológov, lebo celú moju prácu zničia a ešte sa pritom nabalia.
Keď umrem zakopem sa sama. Veď. Kto by ma zakopal? Všetci sa ma celý život boja a boja sa toho, že ich stiahnem zo sebou, niečo ako choroba z povolania.
A budem sa zahrabávať aj živá. Len tak. Aby som ušla z celého sveta, sama pre seba v tej jame. Potom keď budem cítiť nedostatok kyslíka a telesného kontaktu pôjdem von. Kyslík dostanem ale fyzický kontakt nie. Lebo som hrobárka a všetci sa ma boja.
A vytáča ma aj to, že mi tu podčiarkuje slovo hrobárka. To už akože ženy nemôžu mať takúto zaujímavú prácu?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
godot  31. 1. 2010 21:20
alebo sa budes zahrabavat len tak, z dlhej chvile, alebo aby ti nebolo teplo. alebo ako trening.



a vidis. mas knihu.
2 
fotka
chidori  31. 1. 2010 21:46
ale inak vážne, ja som o tom tiež rozmýšľala. nemusí to byť na zahodenie byť hrobárkou. Tiež to hovorím ľuďom a ich postoj; si sa zhodila, si sa zbláznila... k sakru však je to zaujímavá práca a tichá, bez námahy.
3 
fotka
surreal  31. 1. 2010 22:25
Zaujímavé... neviem prečo mi to vyčarilo úšker na tvári.. "A budem sa zahrabávať aj živá. Len tak." toto je úžasná veta. Neviem prečo. Strašne skvelým spôsobom ledabolá a morbídna. Veľmi milý blog.
4 
fotka
bobuska  31. 1. 2010 22:57
hezke.. pekna predstava...
5 
fotka
orochimaru  20. 2. 2010 01:54
hm nechcel by som chech ...
Napíš svoj komentár