Bol vtedy všade, kde sa pohol nejaký robotník.Tam murárovi miešal
maltu.Tam zase tesárovi pridŕžal trám.Bol všade tam, kde sa niečo
prenášalo.Všade musel asistovať.Keď prácu večer robotníci zakončili
a všetci si sadli za stôl aj jeho sa pýtali, čo by si prial na druhý deň
k obedu.
Teraz už bol dom hotový a tak sa chlapec rozhodol nudiť.
Hračiek mal neúrekom, lebo na ktorú hračku ukázal, tú aj dostal.
On sa mohol hrať aj tak zo všetkým čo bolo v dome.Mohol sa hrať
s kosákom s kosou s nožíkmi.Mohol si zaväsiť svoju malú sestru
ako boxovací vak a mohol do nej boxovať.Rodičia sa len usmievali
a tešili sa aký nebojácny chlapec z neho vyrastie.Ale chlapcovi všetko
toto bolo málo.Stále sa len nudil.A tak sa raz rozhodol, že pôjde do
sveta.Zobral si kosák, pozdravil mačky a šiel.Po dlhej ceste prišiel na
lúku, kde bol jeden domček.Keď šiel okolo domčeka, vyšiel z neho
domáci pánko a vraví mu:"Nejdeš na kus reči, veľmi sa nudím.Nemám
rád pondelok ani piatok, ani sviatok.
"Ako dlho tu už chodíš, veď je velˇký mráz ?"
"Musel som odýsť z domu, lebo keď som tam ja,je tam len zlo...
Najradšej mám oblek z detstva, je celý od mazľavého mydla.V ňom
sa cítim najlepšie.Aj teraz ho mám oblečený."
Tu vyšla na priedomie jeho žena a muž chlapcovi vraví:
"Nevie ma zabávať.Práve sa chystáme na zabíjačku, ideme zabíjať
prasiatka."
"Potom ochutnám aj z toho mladého,"povedala žena.
"Ono nie je mladé, je len malé, kúpil som ich rovnako, len to malé
nevyrástlo..."
"Čo sa rozčuľuješ, "divil sa chlapec.
"Pretože sa nudím,"povedal muž.
"Ty si ako tá sliepka, ktorá hľadala zrno akeď ho nenašla, obvinila
z toho inú sliepku.Nenarodil si sa len pre maminku a tatka.
Ona nemusí byť zlá, to sa ti môže javiť len z tvojho pohľadu."
"Nechoď po tých kamienkoch, zničíš si topánky", povedala žena mužovi.
"My sme tam išli.My sme tam neišli.My sme tam boli, my sme tam neboli."
"Keby mačka žehlila, tak na nej by so videl, že ju to baví, alebo by aspoň
vďačne zamňaukala.Ty žehlíš akoby to žehlil ...neviem kto...
Ten muž bol čarodej.Zrazu sa premenil na somára a aj jeho ženu
premenil na somára.A prehovoril ten somár na svoju ženu:"Vidíš,
ja som somár a ty tiež a obidvoje je dobré , ale len vtedy, keď sa
na teba nehnevám zato, že si somár.Ja ti neprekážam ako somár,
ale ty mne áno."Práve nad nimi letel holub a muž vraví:"Vidíš holúbok,
teba to ženie domov, lebo si holúbok a preto poznáš cestu.Nepremýšľaš
či ísť domov alebo nie.Proste ťa to ženie domov.Tak ako mňa, ale ja
musím.Raz som sa tešil domov.Na čistine v lese som stretol kamennú
sochu dievčiny.Ale keď som prišiel bližšie, uvidel som, že vlasy, že vlasy
aj tvár sú ozajstné, nie z kameňa.Otočila na mňa hlavu, usmiala sa
a prehovorila:"Poď sem čarodejník, ja som bozkávačka, tak sa volám,
prídi si po bozk.Uvidíš, ako ti bude lepšie.Zabudneš na trápenie."
"Neverím,"povedal som jej."Lebo minule som vyčaroval zlato a netešil
som sa z neho.Netešilo ma ani to, že bude mať radosť z toho moja žena.
Všetko viem vyčarovať, len lásku nie.Keď mi dala ale bozk, bolo po
všetkých starostiach.Vieš chlapče, mne sa nič nechce, keby si tu zostal
s nami, už by sa mi moja žena nevidela ani nemastná, ani neslaná.Ty
si cudzí, my by sme zabávali teba a ty nás.Veci by začali ožívať.Nie ako
doteraz.Pozri, tu táto krabička, to je výčitkovač.Niečo zavyčítaš, výčitka
vledí dnuka do krabice a z krabice vyletí silné svetlo, ktoré rozžiari tvoje
vnútro a v tej chvíli budeš aspoň na chvíľu spokojný.Otec mi ho daroval.
Bol som ti, poviem ti veľa ráz zo sebou spokojný a aj tak som výčitkovač
vtedy použil.Nevedel som ovládnuť hnev.
"Keď chceš žiť život niekoho iného?jednoduché, tak preto niečo urob.Budeš
to ty ale vlastne niekto iný.Nie si ani trocha žiadostivý a to je zle.Potom to
niekto odnesie.Musíš niečo robiť, ale keď ty ani veľké zlo neovládaš.Musíš
sa niečím baviť, keď neovládaš dobro.Keď ty nič nechceš."Mávol rukou a pred
chlapcom sa objavila mláka, ktorá v zápätí zamrzla."Keď na ľad vstúpim, stane
sa čo sa má stať..Buď spadnem, alebo nie.Ale ja tam nevstúpim, tak sa nič
nestane.Ale môže sa mi stať po ceste domov.Tak to vyskúšam.."
"Ideš po ti jablká?"opýtala sa žena svojho muža
"Nejdem, nič ti nedonesiem."
"Je tam päť kopiek roztrúsených po celom vinohrade.Vieš, stačilo by , keby si
pozbieral len tri kopky, ostatné by som ti odpustila aj keby si ma oklamal.
"Aspoň jednou vecou sa musíš zaoberať, zlou či dobrou, aby si sa nenudil, "
povedal chlapec.
"Áno, už som to pochopil, ja som kohút, ktorému sa nedá nezaútočiť na
iného kohúta."
"Ale ja som ti predsa nič neurobila, neurazila som ťa, ani neudrela.Len pri
mne ako stále hovoríš, že pri mne veci neožívajú a vraj neožívaš ani ty...."
"Myslíš, že sa dá kohútovi poručiť, aby nezaútočil na iného kohúta?
"Ja nie som žiadny kohút.Kto ti dal také tvrdé srdce?"povedala plačky žena.
"Veď ty ma vôbec nepoznáš.
"Prečo som teda nezacítil, žeby si niekedy povedala niečo múdre?Si hlúpa
sliepka.Veď ja ti pristrihnem krídeľká, nebudeš mi ty chodiť za krajčírom.
Ja som sa pre teba toľko obätoval a ty takto.
Čo si sa obätoval," povedala žena."Len si klial a nevedel usmerniť.
Kto nervačil, keď nevedel nájsť riešenie?ja nie....
Tu zrazu zašuchotalo v boroviciach v lese a ozval sa odtiaľ
hromový hlas:"Ty chceš povedať, že moja dcéra je sliepka?"
Muž sa preľakol, ale ako sa pozrel teraz do diaľky, zbadal, že sa k nim po ceste
niekto blíži.Uvidel sa približovať akúsi postavu, keď sa priblížila, uvidel, že je to
staršia žena.Podyšla k nim a povedala:"Tie cesty, tie cesty, takmer ma zrazil
koč.A chceli to zviesť na mňa.Môžu zato ti hlúpe kamienky na ceste, hádzalo
ma pre ne z jednej strany na druhú.Bola by som zvedavá, kto ich tam dal?
"Hľadáme nášho vnuka, nešiel tadeto asi tak dvanásťročný chlapec?opýtal sa
muž tej starkej.Stará sa na neho ale osopila:"Ty drž hubu, ty hlúpy falošný pes!"
Chlapec sa pred chvíľou schoval a teraz vyšiel spoza stromu a povedal:
Niekto robí zlo a dostane sa z toho
Niekto robí zle anedostane sa z toho
Niekomu robia zle a nedostane sa z toho
Niekto dostane dar veriť a ide po ceste
ktorú mu vystlali diabli.A možno viera ani
nie je dar....
"Á, tu si mi, "povedala šťastná starká.Potom sa otočila k tej žene a vraví:"Tebe
sme sa nadohovárali, aby si si nebrala za muža tohto vydriducha, mohla si byť
stále u nás so svojou sestrou a so mnou.Tento vie len rozprávať aké všetko je,
prečo to je...a hlavne stále na všetko spomína ako to bolo...Vraveli sme ti, že je
z divnej rodiny.Nestačilo, aby som ti ani hlavu obúchala o stenu.
"Áno, ty si taký, všetko len kazíš a netešíš sa so mnou, že sme spolu.
Neteší sa z ničoho, lebo nič nerobí a preto je potom na mňa taký."
"Áno, ja som taký, usmievam sa ako debilný drak.Banán je rovný a vy ste hrbáči."
"Máš ty život ako ja, "povedala starká.S pijanom.
"Keby som ťa nepodporoval, tak nie si ani tam kde teraz, "bránil sa muž.
"A preto, že si ma podporoval, musel si mi z peňaženky kradnúť peniaze na
slopačku."Potom sa diabolskými očami pozrela na dcérinho muža a povedala:
"A ty chlapče neveríš na sny, na predzvesť?
Až sa jej preľakol ako zakričala. "Ale verím, čoby nie, ale ako kedy.Teraz napríklad..
nie.A začal spievať:"Okadené vianoce, rehotajúc sa uderil palicou do zamrznutej
mláky.Vtom vytriskol z diery silný gejzír vody.Ale nie obyčajnej, ale močovice.
"Urobila by som pre vnuka čokoľvek, "povedala starká.
"Ako pre mňa a pre můjho syna, čo?"povedala jej dcéra.
"Staré mamy sú niečo iné, "bráni sa starká.
"Áno,pretože ten človiečik ti úplne nepatrí, je len cudzí, nemáš zaňho zodpovednosť.
Nie si naňho dobrá, pretože si zmúdrela.Okrem toho, že chceš i z neho vychovať
dobrého človeka, nemáš sa mu prečo chuť pomsťovať, lebo nie je tvoj.."
"Čo to rozprávaš za sprostosti, dcéra moja?Mohla si predsa bývať u mňa.By som ťa
uchránila pred svetom."
"Ani raz si ma neprišla navštíviť.Ešte ani jedny vianoce si tu nebola.
Voda sa rozliala vůkol celého domu, takže vytvorila okolo domu akýsi rybník
O chvíľu bolo vůkol celého domu veľké klzisko.
Z domu vyšiel chlapec, zvieral v ruke nožík a volal:"Otec, otec, tak poď si zmerať sily.
Poď ty zbabelec, keď si ma vyzval."
"Stále neposlúchaš a stále si myslíš, že si silnejší."
"Nemyslí si, že je silnejší, "povedala mu žena."Bojí sa ťa, kto to kedy počul aby sa
otec bil so synom."
Tu chlapec spadol na ľade a nůž mu odletel z rúk do roztopených kusov snehu.
Rozosmial sa keď uvidel všetkých a postavil sa.Vzáp)tí op)ť spadol.Aj ostatní
začali padať na ľade a smiali sa tomu.Všetci zamierili k domu.Ale sa im tam nedarilo
doťapkať, lebo stále padali.Napokon sa im predsa pošťastilo vojsť do domu.Tam si
spolu zasadli k stolu a spolu sa navečerali.Odvtedy sa začali navštevovať častejšie.
Už sa neohovárali, lebo ich to už nebavilo, keď boli často spolu.
Bol to veľmi zvláštny deň, lebo keď sa muž pozrel cez okno, uvidel svojho
dávneho kamaráta-horára so svojimi dvoma veľkými psami stál hneď pred domom.
Už sa nevideli hádam desať rokov.A ako tak pozeral oknom, uvidel, že aj vianočné
stromčeky sa vrátili na svoje miesto, lebo doteraz sa báli....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár