Je to preto, že sa bojíme vyjadriť svoj názor? Je to preto, že názor nemáme? Je to preto, že chceme ostať aj v názorovej anonymite? Je to preto, že sa jednoducho nechceme vyjadrovať k určitej téme? Áno. Niekedy všetko. Niekedy jednotlivo. Niekedy v kombinácii.
Mne sa to v poslednom čase stáva často. Imigranti. Náboženstvo. Viera. Vojna. Homo lobby. Vegan lobby. Mäso lobby... Napíšem komentár. Buď ešte počas procesu písania a formovania niečoho rozumného, či pri následnom prečítaní a preformulovaní istých viet, ho nakoniec vymažem. Prečo? Nie, nie je to preto, lebo by som v argumentačnej vojne prehral. Nie, nie je to preto, lebo sa mi nechce. Nie, nie je to preto, lebo nemám na tému názor.
V poslednom čase si uvedomujem, že práve takéto unáhlené a nepremyslené (ale aj premyslené) odpovede a konania vedú do nie práve najlepších vzťahov s ľuďmi. A nielen v argumentačných vojnách, ale aj v normálnych debatách "ako sa máš". Je jednoduchšie napísať, že sa mám dobre, aj keď sa nemám. Je jednoduchšie napísať 5 riadkov prečo sa mám zle, ako 30. No ako vraví citát, od mne neznámeho autora, na nejakom "motivačno-demotivačnom obrázku "We don't listen to understand. We listen to respond.".
Nedeje sa to len na internete. Teda, nedeje sa to hlavne na internete. Na internete máme čas si komentár prečítať viackrát. Niekoľko minút, hodín, či dokonca dní na sformulovanie "argumentu". V realite musíme počúvať celú výpoveď, spracovať to, vcítiť sa do kože danej osoby, vytvoriť "odozvu", správne ho vyformovať, vyformulovať a vysloviť. Častokrát sa to nedarí. A častokrát stačí len mlčať. Aj na internete.
Pre dobro mojich vzťahov som sa teda rozhodol nezapájať do debát na internete, ktoré vedú do "argumentačnej" vojny, kde si ľudia ubližujú. Kde "môj argument je správnejší, ty by si sa mal podriadiť a prispôsobiť MNE". Ja, môj. mne, podľa mňa, pre mňa. Hoci je to ťažké, hlavne v dobe chcenej anonymity (čo mi príde divné, keď sa toľko rokov bojovalo za slobodu prejavu, ale to je na iný blog) je ťažké sa vcítiť do kože iného človeka.
Preto sa v poslednom čase snažím viac vcítiť do kože druhých. Čo oni preživajú. Ako to oni vnímajú. A preto môžu byť moje reakcie zvláštne, prípadne žiadne. Neviem to. Ale nechcem všade púšťať seba na prvé miesto.
Preto skúsme všetci, (aspoň v najbližších pár minútach) predtým než napíšeme nejaký komentár, ktorý môže druhým ublížiť, vcítiť sa do ich kože. Popremýšľať ako by som si sa cítil/a ty, keby ti niekto napísal niečo podobné, zasadené do kontextu tvojho života.
(Ďalší blog zo série výlevov názorov a myšlienok.)
Záchod
15 komentov k blogu
2
@doyouhearme ja neviem čo som chcel povedať. Po druhom písaní (prvý pokus sa mi vymazal) a napísal som niečo iné. Po prečítaní som to zas zmenil, nemusí do dávať zmysel. Je to len zmeska myšlienok. Preto takých, lebo tým práve žijem. (Zas komentár bez pointy)
4
@doyouhearme
A práve o tom by mali byť skutočné priateľské vzťahy... rozprávať sa o pocitoch, myšlienkach... nie o tom, čo si oblečiem, čo prinesiem, kúpim...
Pripomenulo mi to jednu pasáž z knižky Malý princ.
A práve o tom by mali byť skutočné priateľské vzťahy... rozprávať sa o pocitoch, myšlienkach... nie o tom, čo si oblečiem, čo prinesiem, kúpim...
Pripomenulo mi to jednu pasáž z knižky Malý princ.
5
Aha, človek mi vytrhol myšlienku a sformuloval ju do zrozumiteľnej reči :happy:
presne takto sa občas cítim, ale neviem, ako to vyjadriť...
či už vo verejných debatách alebo v súkromných rozhovoroch, kde som skôr ako @1
jednoducho rada by som napr. vyjadrila svoje pocity, myšlienky, atď., ale potom mám pocit, že toho človeka by to skôr istým spôsobom zaťažovala, a tak radšej mlčím
presne takto sa občas cítim, ale neviem, ako to vyjadriť...
či už vo verejných debatách alebo v súkromných rozhovoroch, kde som skôr ako @1
jednoducho rada by som napr. vyjadrila svoje pocity, myšlienky, atď., ale potom mám pocit, že toho človeka by to skôr istým spôsobom zaťažovala, a tak radšej mlčím
6
Súhlas...občas je človek, ale sám v rozpoložení, že to z neho vyleze ven ja hovorí náš Palko Haberák!
Ja tiež zvykne komentár zmazať a často ešte počas jeho písania, ale dôvod nie je ani jeden z vyššie spomenutých...dôvod je, že si poviem: "aaa načo???" a zmažem to. S ľuďmi, ktorí sú celkovo mimo sa nedá a tí inteligentní, ktorí sú len v omyle na to prídu aj sami
Ja tiež zvykne komentár zmazať a často ešte počas jeho písania, ale dôvod nie je ani jeden z vyššie spomenutých...dôvod je, že si poviem: "aaa načo???" a zmažem to. S ľuďmi, ktorí sú celkovo mimo sa nedá a tí inteligentní, ktorí sú len v omyle na to prídu aj sami
9
dneska som sa akurat tak trosku vyhadala v jednej skupine a pritom nic hrozne ale uz ma trochu urazal tak som len napisala par veci a ozaj o nic neslo ja som bola taa zla ale hej ked citam tie nadavky v komentoch, nechapem o co ako :ehm:
dobre sa to citalo, vie sa tam clovek najst , si premyslajuci
dobre sa to citalo, vie sa tam clovek najst , si premyslajuci
10
no aj mne sa to stava s tymi komentarmi a neviem ani preco a neviem vlastne ani co viac k tomuto napisat cele je to skor len tak na zamyslenie nie na komentovanie
11
úplne toto aj ja robím v poslednej dobe... kedysi som svoj názor bez problémov prezentovala a hlavne keď som vedela, že mám v niečom pravdu... no teraz to jednoducho nechám tak.. a ja konkrétne okrem iného aj preto, lebo nemá zmysel niečo povedať hlavne keď viem, že 90% ľudí je opačného názoru a len do mňa budú rýpať a chytať sa slovíčok pričom úplne odignorujú hlavnú myšlienku toho čo som napísala/povedala... no občas mi nedá sa nevyjadriť ale častokrát to nakoniec oľutujem no ale čo už... no myslím si, že by som sa mala začať vyjadrovať aspoň čiastočne - nemyslím na nete, to je nepodstatné, ale v reálnom živote... pretože nedá sa vždy len mlčať a nechať ľudí žiť v omyle, že s nimi mlčky súhlasím, alebo v omyle, že niečo vedia správne a pritom to nevedia (napr. keď si niekto myslí, že surová mäso zo psa urobí divokú krvilačnú šelmu, tak ich proste musím vyviesť z omylu) a teraz som práve napísala viac ako by som chcela, ale prezmenu to nevymažem a vyjadrím sa
12
ked som videl ze "Zachod: Zdrzanlivost", myslel som, ze to bude o niecom inom
14
Tak tak... Na internete mi pripadaju toe diskusie a argumentacne vojny totalne zbytocne... Preco by som sa mala natahovat s cudzimi ludmi a nieco (pravdu) si dokazovat,... V realite je podla mna dobre sa vyjadrit ak ta nieco trapi alebo s niecim nesuhlasis, najma ak sa rozpravas s ludmi, o ktorych vies ze nie su len internetovi hrdinovia za klavesnicou a maju v hlave nasrate
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
asi som odbočila od toho čo si chcel povedať, ale hej, súhlasím s tebou, občas je lepšie zdržať sa komentára.