na tie chvíle, keď úsmevy boli tie nakrajšie dary.
Maličké rúčky si zovreli dlane,
privreté hanbilvé očká čakali, čo sa stane.
Rozutekali sa nôžky po lúke posiatej kvetmi,
nezanechali stopy, len púpavy jemne vzlietli,
bežali ďalej a lúče slnka im žiarili na tváre,
neverili, že aj oni budú mať raz ruky staré.
Zastali usmiali sa na seba, prižmúrili oči,
vzápätí natrhal malú kytičku, hore na úbočí.
Zovrel jej ruku, očami povedal, že ju má rád,
podal je kytičku a objal ju po stý krát.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rebelka
9. 12.decembra 2011 15:02
kraaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaasneeeeeeee
Napíš svoj komentár