--------------------------------------------------------------------------------
Martin bol stále pri mne a počúval ma, ako som mu opisovala svoj sen. "Po tom, ako som si ťa získala som ťa odviedla do spálne." Preglgla som, zhlboka som sa nadýchla, v tej chvíli ma Martin pohladil po chrbte, vydýchla som a pokračovala. "Jednoducho, sme vyšli do spálne. Pomaly si ma zviedol, vyzliekol si ma a ja som z teba strhla šaty. Mal si krásne telo. Musela som ťa mať. Hodil si ma na posteľ, stiahol mi nohavičky a vnikol si do mňa. Bolo to úžasné, v tej chvíli som úplne zabudla na svoj pôvodný plán. Jediné, čo som chcela, milovať sa s tebou. Bola som neskutočne vzrušená ...
Neskôr si zaspal. Nechala som ťa spať a videla som to, ako vhodnú príležitosť, kedy by som mohla spáchať svoj, pre mňa krásny, zločin.
Zbehla som do kuchyne a zobrala nôž. Bola som veľmi nervózna, celá som sa klepala, ale stále som bola odhodlaná zabiť ťa. Zamkla som dvere do spálne. Pomaly som si ľahla vedľa teba a ľavú ruku som ti položila na viečka, v pravej som zvierala nôž. Veľmi dobre som vedela, ktorá tepna je dôležitá a zaručí mi tvoju smrť. Urobila som to rýchlo, chcel si sa brániť no nemal si dosť síl.
Pozerala som sa ako sa ti leje z krku krv, veľmi som sa v tom vyžívala, priam ma to vzrušovalo. Strhla som zo seba aj posledný kus oblečenia, čo som mala, ty si bol stále nahý a začala som sa ukájať na tvojom tele."
Sama som bola prekvapená, ako som to dokázala takto otvorene povedať. Otvorene som mu hovorila o mojej intimite. Chvíľku mlčal ... Zhlboka a nahlas sa nadýchol a ja som sklopila zrak a už s trochu roztraseným hlasom pokračovala.
„Ako som bola úplne uspokojená, nevedela som chvíľu, čo s tvojím telom, ale rýchlo mi zišlo na um, čo s tým. Bol si veľmi svalnatý a pre mňa osobne ťažký, no vedela som, že musím nejako ukryť tvoje telo. Odišla som do kúpeľne, rýchlo sa prepláchla vodou a trochu si upravila vlasy, len som si ich zviazala do vrkoča.
Odomkla som dvere spálne a vrátila sa do kuchyne, chvíľu som mala chuť, ťa zakopať niekde vzadu na dvore, chvíľu rozkúskovať tvoje telo a pohádzať ho do rôznych odpadových košov v okolí, ale nakoniec, ma prepadlo zúfalstvo.
Napísala som do telefónu číslo 112 a stlačila zelené tlačidlo. Po chvíli sa ozval ženský hlas.
„Dobrý deň, prečo k nám voláte?“
„Dobrý“ začala som vzlykať, vytieklo mi niekoľko sĺz a spustila som „ja som ho zabila, prosím príďte si po mňa, prosím !“ trošku som aj zvýšila hlas, no zároveň som nariekala. Povedala som im meno, kde bývam, všetko na čo sa tá žena, v celku s milým hlasom, pýtala.
Sadla som si, plakala a plakal, postupne som sa schúlila do klbka, dala si dlane na tvár a plakala. Rýchlym trhnutím som si rozpustila vlasy a pár z nich som aj vytrhla. Začal som si hrýzť dolnú peru a škrabať si ruky. Necítila som bolesť, aj keď som na určitých miestach mala kožu preškrabanú až do krvi. V priebehu 5 minút som sa úplne znetvorila.
Klop, klop, klop!
Ozvalo sa klopanie na dvere domu. Neváhala som vybehla som a hneď im otvorila. Bolo tam niekoľko záchranárov, ale v sprievode príslušníkov policajného zboru nášho mesta.
„Zatknite ma, prosím, zatknite !“ kričala som ako zmyslov zbavená.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár