Pohodlne sa usaďte, rozpoviem vám svoj krátky príbeh, povedal mladý mág oblečený v čierno-zlatej róbe. Narodil som sa na ostrove, avšak ďaleko od pobrežia. Moja mama zomrela keď som bol ešte malý, takže si ju vôbec nepamätám, všetko o nej viem len z rozprávania svojho otca. Po mojom narodení dostala zákernú chorobu, ktorá stále oslabovala jej sily až to už nezvládla a zomrela. Pochovaná je tu na ostrove, neďaleko môjho rodného domu. Každý rok ju preto chodievam navštíviť k jej hrobu a položím naň kvety. Naša rodina nemala o peniaze núdzu, pretože otec, ktorý ma celý život vychovával bol uznávaný mág. A tak ma ako malého prihlásil do kúzelníckej školy aby som kráčal v jeho šľapajach. Zapáčilo sa mi to a tak som namiesto tela začal trénovať svoju myseľ, preto som chudšej postavy. Bohužiaľ medzitým sa otec vydal splniť úlohu mimo ostrova sám, na vlastnej loďke avšak v ten deň čo vyrazil, asi tak hodinu po tom sa strhla obrovská búrka a o týždeň sa na ostrove pri brehu po odlive našli trosky z jeho lode. Keďže mi už nikdy nenapísal správu, tak ako zvykol kedysi a našli sa trosky jeho lode, hoci sa jeho telo nenašlo prehlásili ho za mŕtveho. Po tom čo som stratil aj otca, a to pravdepodobne utopeného vo vode som z toho dostal traumu a odvtedy som sa začal báť vody, preto som sa nikdy nenaučil plávať. Odvtedy som si aj povedal že nikdy neopustím náš ostrov. Nevzdal som však svoj život a ďalej som študoval v kúzelníckej škole.
Po doštudovaní školy som sa konečne vydal na dobrodružstvo, na potulky okolo ostrova. Keď som si bol doplniť zásoby magických kryštálov a elixírov zdravia do dediny stretol som v nej mladého bojovníka a dali sme sa do reči. Keďže som vedel že jeho pomoc sa mi zíde vybrali sme sa preskúmať ostrov spolu. Vydali sme sa na sever, kde sme mohli vidieť obrovskú sochu, ktorá bola darovaná ľuďom od elfov ako vďaka za pomoc pri boji proti orkom. Neďaleko odtiaľ sa nachádzali elfské ruiny, akýsi starobylý chrám, ktorý však bol celý zničený po tom čo ho orkovia podpálili. Vedeli sme že nás tam určite bude čakať dajaké dobrodužsto. Po tom čo sme vstúpili dnu uvideli sme z tieňa vychádzať akúsi postavu. Nemohol som si nevšimnúť, že jeho telo bolo tvorené iba samými kosťami, žiadne mäso. Vrhol sa po nás ale s tým jeho hrdzavým mečom nemal proti nám dvom šancu. Langhast ihneď vytasil meč a odsekol mu jeho pravú ruku, ktorá dopadla na zem a rosypala sa na prach. Neváhal som a použil som svoje kúzlo, veterný úder, ktoré ho ihneď zrazilo k zemi. Ihneď na to do neho Langhast zabodol svoj meč, takže sa už nepostavil. Podobne prebiehal aj ďalší boj avšak po chvíľke sa nám opäť vyčerpali zásoby.
Pri ďalšom návrate do dediny som obdržal od posla list, že sa mám vydať do Gludinu a že je to otázka života a smrti a potrebujú mága menom Moreau. Nevedel som čo to znamená, nikdy mi ešte takýto list neprišiel ale keď som si ho celý prečítal rozhodol som sa že budem musieť opustiť ostrov, aj keď som nikdy nechcel. Keďže som vedel že mimo ostrov nebude prežiť také jednoduché požiadal som svojho priateľa, bojovníka Langhasta, aby šiel somnou. Na moje počudovanie súhlasil a tak sme sa vybrali na cestu za dobrodružstvom. Najskôr sme chceli ísť loďou ale keď nás už tretia odbehla išli sme za Roxxy a nechali sa tam preniesť. Po tom čo sme dorazili do Gludinu bežal som sa do chrámu spýtať, čo mal znamenať ten list, ktorý mi poslali. V Gludine sme sa nezdržali dlho, lebo som sa dozvedel šokujúce správy o svojom otcovi. Tak sme sa spolu s priateľom vydali na východ dúfajúc, že obom nám tá cesta dačo prinesie...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lucia199513
4. 11.novembra 2010 20:58
no, dosť dlhý blog a nikto to neohviezdičkuje..aspoň vidíš, akí sú tú birdzáci svine :d :d
2
@lucia199513 ďakujem aspoň tebe za hviezdičku
a hej dlhý, ale písal som to už dávnejšie, teraz som to sem len prehodil (bo som mal tuto starý nick, kde už nechodím)
a hej dlhý, ale písal som to už dávnejšie, teraz som to sem len prehodil (bo som mal tuto starý nick, kde už nechodím)
Napíš svoj komentár