Jedným z takýchto okamihov je predvčerajší deň, keď sme spolu kráčali po vonku, dole z kopca. Vtom si ty povedala myšlienku, že sme TU a TERAZ. V prítomnosti. Nikdy nikde inkde. Potom som to skúsil, nemyslieť na nič predtým, nemyslieť na nič potom. Bol to neopísateľný pocit, najkrajší na svete. Ako keby čas naozaj neexistoval. On ani neexistuje, to ľudia ho vymysleli. Síce nám pomáha ale zároveň nám aj strašne škodí. Vždy, keď sa pozeráme okolo seba, keď cítime, keď žijeme je TERAZ.
Mám svoj svet. Ty máš svoj svet. Naše svety sa stretli. Páči sa mi to. Každý človek si svoj svet "programuje sám". Niektoré z týchto myšlienok sú moje. Niektore tvoje. Ale prišli od teba, ty si ich ako prvá vyslovila. Páčia sa mi. Je to úžasné.
Niektoré okamihy by som si najradšej zapísal do mysle tak, aby som sa k nim mohol kedykoľvek vrátiť. To sa však nedá, a možno práve preto sú tieto okamihy také krásne. Stanú sa vždy len raz. Práve tieto a ešte ďaľšie sú ONY. Okamihy, ktoré sme spolu prežili. Krásne. Verím,viem a chcem aby ich bolo ešte veľa.
Nezapíšem si ich síce do mysle, ale PREŽIJEM ich.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
meredithgrey
24. 8.augusta 2011 16:12
plačem chlape! jeden z najkrajších blogov, aké som kedy čítala. Ďakujem.
Napíš svoj komentár