Bežím. Do kopca. Je to ťažké. No oveľa horšie je stáť na mieste.
Snažím sa zo všetkých síl vybehnúť až na vrchol. Nevládzem. Kráčam. O chvíľu dorazím do cieľa. Je to skvelý pocit.
Som za dedinou, nikde okolo mňa nikoho. Ticho. Počuť šum vetra a vidieť širokánske polia. Pred sebou vidím kúsok poľa zarasteného trávou. Sadám si tam, no po chvíli si ľahnem.
Milujem tento pocit. Pocit, keď sa ničím netrápim. Nikto odo mňa nič nechce. Nič nemusím. Pocit slobody, voľnosti. Je to neopísateľné, nenahraditeľné. Len tak ležím a sledujem oblaky. Predstavujem si, čo všetko skrývajú. Otváram svoju fantáziu.
Zrazu pred sebou zazriem strom. Dostávam pokušenie ublížiť mu, no jediné čo spravím je, že naňho vyleziem.
Šum vetra sa rozoznieva oveľa viacej a mení sa na šum lístia. Z koruny stromu je pohľad na svet iný. Hnev odchádza preč. Zostal len pokoj. Pokoj vo mne. Rozhliadam sa okolo seba a uvedomujem si, akú moc má príroda. Ešte chvíľku si užívam tento nádherný pohľad.
Zleziem dolu a znova bežím. Dole kopcom. Po poli. Srdce sa mi nádherne rozbúchalo a mne nevadí, že je vonku zima.
Prechádzam sa a popritom si spievam. Necítim sa trápne. Tu ma nemôže nik počuť. Tu som sám sebou. Robím si čo chcem.
Chvíľu pozorujem autá na veľmi vzdialenej ceste. Sú veľké ako moje detské hračky. Uvidel som bunker, v ktorom sme sa hrávali, keď sme boli malí. Bežím k nemu a sadnem si kúsok od neho. Do trávy. Znova ten skvelý pocit. Nič neriešim.
Vstanem. Obzriem si bunker zvnútra, trošku si zaspomínam a vyberiem sa domov. Po ceste vidím kamilky, pár z nich si odtrhnem a potom neskôr vložím doma do vázy.
Vonku bolo krásne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kokinka
9. 10.októbra 2011 22:57
nie je nič lepšie na hnev ako takáto "prechádzka"
Napíš svoj komentár