Takú veľkú, že by som ju vypila na jeden dúšok a neostalo by ani pár kvapiek.
A to bola posledná.
Mávam silné chute.
Neovládateľné.
Prudko vstávam a s pokojom klesám. ( na kolená)
So zaťatými zubami som otvárala obálku v ktorej mi mama poslala dotazník na potrvdenie o návšteve školy. Hovorila mi, že by som nemala plakávať, mala by som prestať fajčiť a prestať piť a vziať si ho.
Ale ja nechcem.
Ešte je skoro a ja nie som stoprecentná. Som neistá.
Je v tom svete toľko zaujímavých ľudí, prečo sa pútať len k jednému?
Pre správnosť? Pch. Vyprskla som.
Sprostosť. Väzby sú zlé, ak sú zapečatené.
Človek musí mať šancu. Nesmie byť zviazaný.
Musí mať nádej.
Asi by som mala žiť sama.
Prepínať televízor, nevrlo fľochať na všetko a jazykom si zo zubov vyberať oriešky z čokolády čo sa zasekúvajú.
Mala by somurobiť toľko vecí. Niektoré zrušiť, niektoré začať.
Som tak....
neslobodná
Každý klameme, lebo to býva niekedy jediná šanca, jediná pravda a vôbec nezáleží na tom, či je to klamstvo niekde hlboko ukryté, ukorené, ono vždy vypláva na povrch.
A všetci zomierame. Všetci dokončíme.
A mne to príde veľmi skoro.
len niekoľko desiatok rokov?!
Starká hovorila že prežila dlhý život.
A ja jej cítim v očiach že by rada ešte žila zasa toľko koľko už odžila.
Mala dobrý život. Má lesk v očiach, voňavé vlasy a v kuchyni plnú sedemdecku muškátových orieškov.
Dávala mi klinčeky do obliečky na vankúši až som z nich prevoňala a nesiem za sebou ich závan.
Všetko vyzerá na začiatku ľahko a potom zisťujeme koľko to má zádrheľov. ťažkých a nevykoreniteľných.
tak isto som s hrôzou zisťovala premeny vo svojom vnútri.
trasenie, mravčenie, náhle prechody radosti a potom smútku.
Oči mi prechádzajú do nepochopiteľna a moja neha neodolateľná.
Zaatncujeme si,poď. V izbe kde nik nieje.
Ja zavriem oči aty asi tiež.
A potom vyjavený pohľad a metrický cent smiechu.
Zahráme si sedmu, potom faraóna.
Potom otvoríme druhé víno .
A nikdy nepôjdeme spať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár