"Stále sa len flákaš a nič nerobíš, si celkom ako tvoj otec...!"

Zvláštne, že keď ráno vstávam s vierou v lepší deň, než bol ten predchádzajúci, nasledujúcich 24 hodín sa zmení na totálne sračky.

Hneď zrána som v kuchyni na zemi našla 4 prázdne fľaše vodky, čo značí, že otec mal opäť veselú noc s kamarátmi(kamarátkami?).
Šla som sa pozrieť k našim do spálne, no našla som tam iba spiacu mamu, tak som si povedala že bordel v kuchyni upracem ešte než sa zobudí, aby nebol zas pičung. I keď mi bolo jasné, že keď v dome nenájde otca, bude pičung aj tak.
Tak som upratala všetky fľaše, špinavý riad, vyniesla smeti a pozmývala blato zo zeme (do kuchyne nám vedie druhý vchod zo záhrady, ktorý otec často používa).
Mama sa zobudila o jedenástej, celá spuchnutá a fľakatá sa došuchtala do kuchyne, kde som varila cestoviny pre môjho psa, ktorý skackal okolo, vrtel chvostom a občas štekol. Najprv na mňa hodila len zmätený pohľad prišliapnutého pudlíka, no potom len vybafla: "Jana vieš čo, nabudúce skús toho paviána (ukázala na psa) trocha držať na uzde, mám len jedny nervy."
- "Dobre mami, prepáč."
A mama sa odšuchtala späť do spálne. Bolo mi jasné, že ten deň naša debata skončila.

O hodinku, keď Legion (pes už najedený driemal na lavičke v záhrade, sa domov dotrepal otec. No, páchol ako tých desať krčiem, ktoré predpokladám stihol obehať. Nevravel nič, prešiel popri obývačke kde mama pozerala video a odšuchtal sa až do spálne do postele.
Vtedy mi zavolal Tomáš, vraj kedy dnes môže prísť. Dohodli sme sa ale, že sa stretneme pri parku, nemala som chuť, aby ho znova moja mama vyhodila prv, než by stačil povedať "dobrý deň". Vzala som vodítko, šla po Legiona a vybrala sa do parku.
Už z diaľky som videla Tomáška, čo mi v tento deň ako jediné vyvolalo na tvári úsmev. Celý deň som strávila len s ním, boli sme na zmrzlinu, pri vode, naháňali sme sa so psom. Keď som sa večer vracala domov, myslela som, že tento deň predsa len nebol až taký zlý.
Samozrejme, ako som otvorila dvere, počula som krik. Jasne, mama s otcom sa zase hádajú. "Smrdíš ako stoka, nie si doma a keď už si, tak len spíš, o nič sa nestaráš,..."
"Pri takej ženskej ak si ty sa nikto nebude čudovať prečo nie som doma a vyberám si lepšiu spoločnosť..."

Radšej som v tichosti vyšla hore do izby a Legiona som radšej brala so sebou. Myslela som, že dnešnej výmene názorov sa vyhnem, no o páč minút mi matka vtrhla s krikom do izby. Vraj prečo sa celé dni len flákam a nič nerobím, že som celkom ako môj otec. Že za to, aká som môže aj Tomáš, lebo ma vláči v noci po vonku a vraví mi samé sladké reči, na ktoré mu ja krava vraj vždy naletím.
Nič som jej neodpovedala, tak len s mrmlaním vyšla z izby a zatreskla dvere.

Niekedy závidím svojmu staršiemu bratovi, že je už sám. Našiel si byt, priateľku, prácu a rodičov už takmer nevída. Často ma volá k sebe, no je jasné, že tam nemôžem byť stále.
Tak teraz sedím pri počítač a vylievam svoju zlosť a smútok klávesnici a myslím na Tomáša a na to, ako veľmi by som chcela mať normálnu rodinu.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu