Pomaly sa zvlieka z kože. Unavené vlasy,rozpustená tvár. Na poličke Edgar Allan Poe a jeho Havran, Havran a Edgar Allan Poe. A smrť.

Svetlo lampy žiari ako prvé šediny. Pár šedivých vlasov pripominajúcich šťastie, ich vôňu,chvíle čo ich česala, kým ticho odpadli.

Na stene vysí fotka dieťaťa s bodkovaným klobúkom. Stojí na poli a kričí. Po chvíli, po rokoch tam stále stojí a kričí. Len fotka je časom trochu šedivšia.

Ostré hrany číhajú zo všetkých rohov izby, zo všetkých predmetov ktoré vlastní. Okrem tej malej štvorcovej krabičky uloženej celkom vzadu v skrini. Tá sa zdá celkom oblá.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  6. 4. 2019 23:00
Nechcem sa chváliť, ale mám doma Havrana v 10 prekladoch
 fotka
teal  7. 4. 2019 21:59
Ktovie, čo je to za krabičku...
 fotka
inspireflow  7. 4. 2019 22:46
@teal dúfam že nik
 fotka
teal  8. 4. 2019 15:28
To je krabička so spomienkami. (Netreba odpovedať. To je len čo si ja myslím, že to je...)
Napíš svoj komentár