Chýbajú mi pokrčené obliečky pod oknom

keď sa mi večer chvejú viečka

myslím na smiech

obsiahnutý v myšlienkach

skoro na dosah

veselý, v hustom záhone kvetov

pred školou




Pole pri ceste horí

v rannom slnku

stromy sa chvejú

listy kývajú deťom v autobuse

slepým deťom

kresliacim na sklo




obrazy sa míňajú so snami

ruka v ruke

sem tam povraz

ostré drôty

záblesk svetla

a potom tma




Nevedno čo cítiť

tak cítim všetko

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  2. 6. 2019 17:24
Lepšie, ako necítiť nič
Napíš svoj komentár