Všetky slová sveta

vo mne výria ako prach.

Špinavá spráchnivelá myseľ.




Nemožno ich chytiť,

usporiadať,

ustriehnuť.

Otváram ústa, chcem vyvetrať,

a späť vracajú sa.

Slová nové, cudzie, nechcené, nečisté.




Ako špina,

ktorá sa drží v korienkoch vlasov.

Rastie, znova a znova,

akoby ani nemala pôvod.

Nemá.




A ja ostávam nemá.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár