Všetky slová sveta vo mne výria ako prach. Špinavá spráchnivelá myseľ. Nemožno ich chytiť, usporiadať, ustriehnuť. Otváram ústa, chcem vyvetrať, a späť vracajú sa. Slová nové, cudzie, nechcené, nečisté. Ako špina, ktorá sa drží v korienkoch vlasov. Rastie, znova a znova, akoby ani nemala pôvod. Nemá. A ja ostávam nemá. Blog 3 0 0 0 1 Komentuj