Sestra dnes plakala. Bola smutná celý deň, a po maminej vyčítavej poznámke to už nevydržala.
Nálada sa zlepšila, po dvoch hodinkách už bola vysmiata a spokojná.
Jej tvár sa úplne rozjasnila, celá žiarlila. Je to trochu paradox, že tvár sa veľkom upokojí a skrásnie, zatiaľ čo vnútro trpí.
...
No chcela som to napísať nejako pekne, lebo mi to prišlo ako dobrá myšlienka ale nemám veľký dar písania, no predsa som zvedavá či vás to už napadlo
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
tarassaco
22. 4.apríla 2017 22:52
Jo, ja som si to minule všimla na sebe. Je to divné dosť.
3
Ja mám zas naopak pocit, že moja tvár "opeknie" len počas toho, čo plačem, nie až potom. Ale hej, je to celkom divné.
5
Takže ak by som prišla s plačom do modelingovej agentúry, tak by ma hneď zobrali?
6
Je to ako keď zrazu vyjde slnko po búrke, nie? : )
(Nie že by búrka bola škaredá...)
(Nie že by búrka bola škaredá...)
9
teta nám vravievala keď sme so sesternicou plakali, že plačeme isto len pre to, aby sme mali krásne oči (v skutočnosti ona plakala, lebo chcela ísť domov a ja som plakala, aby neplakala sama ...
a v momente záchvatu plaču mám všade hnusné červené flaky a sople, takže vtedy sa necítim oveľa pohľadnejšia, ale pokiaľ to netrvá priveľmi dlho, tak sa mi potom zdá že som ozaj krajšia, také rozjasnenejšie oči
pekný postreh
a v momente záchvatu plaču mám všade hnusné červené flaky a sople, takže vtedy sa necítim oveľa pohľadnejšia, ale pokiaľ to netrvá priveľmi dlho, tak sa mi potom zdá že som ozaj krajšia, také rozjasnenejšie oči
pekný postreh
Napíš svoj komentár