Sem tam ma prepadne chvíľka ako táto a s úsmevom premýšľam ...

... ako som bol malý a skúšal som s dievčatami skákať cez gumu. Za prvé preto, že to iní chlapci v mojom okolí nerobili alebo som ich aspoň nevideli skákať a za druhé lebo sa rád hecujem a aj v tomto som chcel byť nepremožiteľný. Treba si uvedomiť, že aj keď bola iná doba, neboli PC a ani aplikácie na skákanie cez gumu, stále som bol chlapec a typ vene hrajúci hokej, futbal alebo basket. Moje BMI nebolo ani v tabuľkách.

Keď tak teraz rozmýšľam, išlo o prvé presviedčanie dievčat aby viac a viac roztiahli nohy nech je to ťažšie, prípadne aby mi ukázali ako sa to s tou gumou robí, aké milé vzhľadom na uvedomenie si toho odstupom času s myšlienkami perverznejšími ako kniha 1OO polôh lásky.

... ako som sa chcel predviesť pred dievčatami z vedľajšieho vchodu a s adrenalínom v krvi som sa snažil zísť prudkých 8 schodov na bicykli. Výsledkom bol trápny moment po našliapnutí do pedálov a zbesilá jazda dolu schodmi rozkrokom na štangli bicykla.

Keď som sa rozhodol, že som na dievčatá ešte mladý, lietal som na bicykli pri panelákoch od brány k bráne ako autobus 34-ka.

... ako som klamal rodičom, že som doma na čas, kedy som si vo výťahu prestavil hodinky z 18.10 na 18.00. Doma som dostal bitku a následne zaracha za klamstvo o pretočených hodinkách a následne za utajovanie známok v škole-za samotné známky som nikdy nedostal čo je zaujímavé lebo žiak som bol strašný čo mi ostalo do teraz, koniec koncov dôvod na fasovačku sa furt našiel.

Keď som si uvedomil, že presnosť je výsada kráľov oslávil som 21 rokov. Do tej doby mi to bolo absolútne jedno. Moje krédo bolo, kto nič nerobí, nič nepokazí.

.. nemenil by som svoje detstvo nech bolo akékoľvek. Spomienok toľko, že by som s nimi mohol tapetovať ale načo, hlavne, že ja viem

 Blog
Komentuj
 fotka
unspoken  18. 12. 2012 09:05
zbesilá jazda dolu schodmi rozkrokom na štangli bicykla...
Napíš svoj komentár