Ako čas plynul a ošiaľ z nás oboch opadol začali sme riešiť menej pekné veci. Prišlo obdobie kedy som mal pocit, že už horšie snáď byť nemôže. Nevedel som čo sa deje. Kde sa stala chyba. Veď všetko to bolo také krásne. Kam to odrazu zmizlo ?
Ležali sme vedľa seba, obdivovali jeden druhého. Položila mi úplne banálnu otázku. „Vieš si nás dvoch predstaviť spolu v blízkej budúcnosti?“. Neviem prečo, čím to bolo no nedokázal som jej odpovedať. Nie v tom momente. Neviem prečo ma to tak zaskočilo. Nevedel som, či som sa už pár krát pred tým psychicky nepripravoval na to najhoršie a v hlave mi skrsla diplomatická odpoveď . Odpoveď, ktorú by som už teraz 100x zvážil.
„Neviem ti na to odpovedať, čo ak sa to čoskoro skončí a ja tomu práve začnem veriť ?“ Zachoval som sa príšerne. A nebolo treba ani slova nato aby som zistil, že týmto som v jej očiach začal každou svojou odpoveďou klesať.
Čas však bežal neúprosne ďalej. Boli aj tie pekné chvíle, zážitky a dni, ktoré to všetko zlé prevážili, no boli chvíle kedy som mal pocit: “Tomáš, toto si posral ako sa len dalo. Z tohto už nevycúvaš“. Šťastím som z toho vykľučkoval a bolo ako bolo a je ako je.
Rodinný model je ale niečo s čím človek nepohne. Každý ma dôraz vo výchove na niečo iné a každá rodina ma svoj názor na problémy. Niekedy sa zhodujú, inokedy sa javia ako protiklady. A práve týmto je poznačený náš vzťah. Absolútne protiklady v názoroch takmer na každú vec.
Teraz mám zlé tušenie, že prišlo obdobie, ktoré nás zaručene rozdelí alebo na dobro spojí. Je mi ale ľúto, že akokoľvek chcem, ženskej logike nerozumiem. Viem, že nie som ani z ďaleka dokonalý ale ako môže niekto povedať po takmer 3 rokoch, že ho ustavične buzerujem, opravujem a napomínam s tým, že mu chcem zle. Po prvé je to pre mňa do neba volajúca blbosť a po druhé ma to uráža.
Chcem sa zmeniť. Len a len kvôli nej. Kvôli niekomu koho strašne ľúbim a koho nesmierne milujem. Stále ma ale odradia slová: “dospej už konečne, daj mi pokoj, nechcem ťa ani vidieť, mám ťa už dosť“ a pod. Slová, ktoré sú vyslovené od hnevu ale majú priveľkú váhu pre mňa a náš vzťah.
Prečo keď sa obaja vážne milujeme, láska nemôže zariadiť aspoň malý zázrak ?!
Prečo mi neukáže cestu, nenašepká nedá hoc aký náznak ?!
Prečo práve pred tým všetkým priviera oči ?!
Prečo sa to stále iba okolo nej točí ?!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
donatela201
29. 7.júla 2010 13:10
pretoze odpoved je zlozita..a mozno ani nieje...
Napíš svoj komentár