Koľkokrát sa vzdušné zámky rozplynuli v iných svetoch?
Koľkokrát sa kdesi v nej nedá identifikovať jediný cit?
Bola mladá. Mala 15, rozumnú hlavičku, vraj odlišné pohľady na svet a snehové vločky. Ten pocit, keď na vás padá biela krása... akoby bola na chvíľu stredom vesmíru... vlastne akoby sa ňu rútil. Akoby nič iné ani nebolo iba biela.
Bola mladá. Mala 20, naivnú hlavičku, vraj nijaký cit a snehové vločky. Tá bieloba bola snáď jediná vec, ktorá jej zostala. Chcela kričať do tej ničoty, všetko rozbiť, zadusiť sa... no na miesto toho stála s červeňou v lícach čakajúc, že apokalypsa príde sama.
Ono to tak býva. Horšie to už ani byť nemôže a potom.... ba veru môže.
Chcela by to vysloviť, no sebaľútosť akosi nenachádza pochopenie. Zamŕzajúce slzy na perách strácajú význam.
Ľudia trpia. Strácajú sa a míňajú sa.
Ako bozk z lásky sa míňajú, dievča.
Ako bozk.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 2.febuára 2014 20:26
ziaden chlap nestoji za to, aby si takto zatrpkla
Napíš svoj komentár