Pri hlave mi zabzučal mobil. Otvorila som oči a v niekoľkých sekundách zhodnotila svoju aktuálnu pozíciu. Bola som doma. Z kuchyne sa ozýval bezohľadný ženský hlas, to sa maminka rozhorčovala nad plesnivým chlebom v chlebníku.


A potom nastalo ticho. Rozprestieralo sa od jednej večnosti k druhej. Akási sila ma odtiahla od všetkého preč. Ocitla som sa v priestore, kde aj vlastná ruka bola odomňa vzdialenejšia ako by som si dokázala predstaviť a zároveň som vnímala, že je moja. Všetko sa stratilo v diaľave.

Objím ma, hovorila som mu kedysi a vždy sa zdráhal, že sestru objímať nebude. Nevadí, stratí sa to v spleti spomienok a myšlienok tak isto ako sa snehové vločky topia na dlani. Stratí sa to do tej čiernej diery, kam ma to vcucáva čoraz častejšie.

Ty... Prezri si ma.Ver mi. Neopúšťaj ma. Sľúb. Ľúb ma. Zjedz ma. Pestuj ma. Priblíž sa. Sni ma. Neboj. Drž ma. Maľuj. Modeluj. Vyspievaj. Píš si ma.

Ty... Objím ma

tesnejšie.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár