No, akonáhle opadli prvé dni eufórie, začalo sa to komplikovať. Odrazu som ostala sama, akoby stále na tisíce kilometrov vzdialená od reality, ktorú prežívajú. Zostali mi len spomienky na časy, kedy sme boli na jednej vlne.
Je to moja vina. Príliž si komplikujem život. Zostáva mi akurát zopár sĺz, ktoré mi neustále pripomínajú to, že nikam nepatrím...
Sympatizujem so šípkovou ruženkou, ked sa zrazu zobudila do toho istého, no pretvoreného sveta. Verte mi, nemala to ľahké
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nightingale
22. 6.júna 2011 13:26
Presne aj môj prípad po našom príchode už nič nie je také ako bývalo,ale nezúfaj.Práveže sa teš ešte na to nové čo ťa čaká do budúcna.Neľutujem absolútne nič,že som sa pred rokom rozhodla ísť preč.Dalo mi to omnoho viac akokeby som tu mala ostať a to,že teraz nikam nepatríme?Z toho si absolútne nerob ťažkú hlavu haha veď možno sa stretneme po maturite,pretože som sa už na 100% rozhodla kam chcem ísť,je to tá prvá možnosť o ktorej som ti hovorila,veď vieš,vlasť Hamletova takže ak sa chceš pridať,budem veľmi rada love u and miss u very much xxxxx
Napíš svoj komentár