Potom doma urobím čaj, zobudím súrodencov a nachystám desiatu. Keď si odkladám desiatu do tašky, vidím východ Slnka spoza paneláka.
Nádej je ako slnko. Po tme, po našich pádoch, starostiach, bolestiach nakoniec vždy vyjde nádej. Cítime ju, no nevidíme. Nádej nakoniec vyjde spoza toho, čo sa nám zdalo ako prekážka..
Asi pred 2-3 týždňami som bola v riadne horúcej a hustej kaši. Mala som pocit, že v nej už dlhšie nevydržím. Zažil už niekto z vás to, že sa mu zrútil svet? Toľko času, trpezlivosti a modlitieb som tomu venovala a zrazu sa všetko za sekundu zrúti ako domček z karát. Vo štvrtok ma ocko zázračne pustil na TAIZÉ potrebovala som trochu ticha usporiadať si myšlienky a prosila som Boha aspoň o malilinkú nádej.
Na konci ma napadol úryvok z jednej pesničky: „Zhoď svoju starosť na Pána a on sa už postará.“
Zverila som MU celú tú kašu s mojimi malými aj veľkými starosťami. Časom sa objavila aj nádej a ja som MU dôverovala, že sa to dobre skončí. Moja kaša je teraz o čosi menšia ako vtedy, dokonca chladnejšia.
Viete ako sa končia rozprávky? A žili šťastne až do smrti.
written by Popoluška
4 years ago....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár