Keď som dnes kráčala po ulici osvietilo ma. Bola som niekoho pozrieť. Niekoho na kom mi veľmi záleží. Dala som mu dar, ktorý si tajne želá dostať, vždy keď prídem. Videla som lásku v očiach. Hoc sa to zdá veľmi milé, ten dar zabíja no človeku to nevadí.
Išla som pozrieť svoju mamu, dala som jej cigarety, zvierala ich v ruke a bola celá šťastná. Moja mama mala infarkt, bola mŕtva, oživená, potom v kóme - a pritom to čo ju dostalo tam kde je dnes bola cigareta. Ľudia mi hovoria: ,,Nekupuj jej ich." Ale prečo by som jej odopierala to, čo ju robí šťastnou, ona vie že ju to zabíja. Ale je to jej jediné potešenie (SAMA mi to povedala) po tom, čo všetko jej život nadelil, po tom ako ju zradil ten čo mal byť s ňou v dobrom aj v zlom - v zlom odišiel. Je to jej uvoľnenie pri ktorom zabudne že býva v starobinci (ako to ona nazýva). A môžete ma odsudzovať že doprajem človeku šťastie, to šťastie ktoré ho raz zabije. Lepšie ako by ho mal zabiť smútok.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
relieforsaddist
13. 3.marca 2016 15:32
Si fajn dcéra
4
Prečo by ta zato niekto odsudzoval? Veď to je super, keď sa k nim inak dostať nemôže.
5
@james98 reakcie sú rôzne. Ako pri všetkom a v poslednej dobe som sa stretávala s moralistami. Poučovali ma. A dnes pri tomto osvieteni som si uvedomila že mi je to jedno.
Napíš svoj komentár