Nedeľná chvíľka... nie poézie, ale haluze.

Tónkova priateľka sa vrátila. Zavolala mi na mobil, neverila som, čakala som, že mi vynadá a bude sa mi vyhrážať smrťou ako ja červenovláske. Miesto toho ma pozvala a v mene seba a Tónka na pejvo. K nim na dedinu. A potom na sľúbenú – nie sexuálnu zážitku, to sa totiž do tejto vety rodovo nehodí, ale na bohoslužbu.

Sadli sme si za seba smerom do uličky. Bola som v strede a trochu ma to znervózňovalo, čo ak takto skončím aj v grupáku?

Pán farár sa na nás usmial a povedal:
„Som rád, že aj mladí prišli hľadať lásku do kostola.“
„jedine ak homosexuálnu,“ zašepkala som,počula ten len blondýna, Tónko a babka vedľa, ktorá neuveriteľne zbledla. To majú z toho, že sú tie kostoly také studené.
Bloncka sa na mňa veľavravne zadívala a okrem toho, že jej pohľad hovoril veľa, hovoril aj toto:
„Ty si nám v našej parte chýbala.“

Začali spevy, potom sme si hačali a Tónko si z ničoho nič nahlas prdol. Nastalo ticho, farárovi trápne a mne šlo roztrhnúť slezinu od vnútorného rehotu. Blocka zase celá sčervenela.
„Ehm, to nič,“ povedal farár a pokračoval ďalej.

Bloncka si do toho krásneho bohoslúženia neuveriteľne grgla. Bol to grg, za ktorý by sa ani majster v chlastaní piva nemusel hanbiť. Všetci na ňu ukazovali prstom a ona sa len potichu ospravedlnila. Ako kresťania jej museli odpustiť a možno jej aj odpustili.

Farár nás vyzval k predneseniu slova božieho. Nikto sa nehlásil. Vedela som, že je to moja chvíľa. Prihlásila som sa.

„Prepáčte, ale je tu strašný smrad, môžem si presadnúť?“ spýtala som sa nevinne.
„Pachy sú súčasť ľudskej prirodzenosti.“ Asi mal na mysli Tonov prd.
„Prepáčte, ale táto stará pani má na sebe zdochli, vyzerá ako z fretky či líšky a strašne smrdí.“ Pani v kožuchu sa na mňa hnusne zadívala a vyprskla, tak že moja tvár bola obliata kýbľom jej slín.
„Viete, koľko ten kožúch stál?“
„Minimálne 30 živočíšnych životov. Na peniazoch predsa nezálezí, však pán farár.“
„Zvieratá nemajú dušu.“ odpovedal dogmaticky.
„Ako viete? A keď sa zaklial dobytok, ako je to možné. Aby ste mohli niekoho zakliať, musí mať dušu. Ja zvieratá nejem ani na sebe nenosím a nemyslím si, že je to v poriadku. Takýmto spôsobom bude po čase normálne na sebe nosiť ľudskú mŕtvolu.“
„Vy sa rúhate!“ zaručal farár ako býk!

„Má pravdu,“ zamiešala sa do toho bloncka, „keby Boh chcel, aby sme zabíjali zvieratá, neurobil by zo mňa prírodnú blondýnu. Pretože keby som bola inej farby, kúpim si farbu na vlasy, ktorá boli testovaná na zvieratách. Aký máte argument voči tomuto!?“ Bola to tá najúžasnejšia teória, akú som kedy počula.

Pani v kožuchu sa na nás vrhla a začala nás mlátiť kabelkou. farár nás vykázal z kostola. Mňa, bloncku a našťastie aj pani v kožuchu, ktorá kydla do blata, čiže zvieraciemu kožuchu bolo dopriateho bahna ako za života.

Keď odišla, uvedomili sme si, že skutočný tvorca revolúcie (prdu) ostal v kostole. Hajzel. Nevadí, aspoň im to tam zavoní, ani kadidlo nebude treba. A mali sme pravdu. Ľudia odchádzali z kostola a tvári mali strnulé. Tónko vyšiel posledný, spolu s farárom, ktorý ho držal okolo pliec. Vysvetľoval mu základné pravidlá hygieny.

Moment, však dnes je sobota!!!!

 Blog
Komentuj
 fotka
xi  1. 12. 2007 12:52
,,....

A: what we do with a witch?

B: burn

A: and what can we also burn?

B: more witches

....,,

hehe, no nic, chybicka se vloudila, tak nachystat sviecu, a zajtra znovu nacerpat trosku toho osvietenia a filozoficky prevetret ten teologicky kruzok..., super,....cvrnk
 fotka
flaska  1. 12. 2007 15:07
take vylety do kostola by som brala aj ja
 fotka
tsutso  1. 12. 2007 16:59
...úžasná teória...priam očarujúca, takmer ako atmosféra kostola obohatená o Tónkov bioplyn
 fotka
kamili0  2. 12. 2007 01:39
Ale to si tam vydržala celkom dlho. Ja keď som bol naposledy v kostole tak som tam vydržal 10 minút. Som nedokázal udržať ten vnútorný smiech. A čo by na to naše malomesto povedalo...?

To bolo tuším na nejakej tej polnočnej omši
 fotka
tinushqa151  2. 12. 2007 07:22
heh no to uz je zwykom ze kostol je nieco ako miestnost plna wnutorneho rehotu...ja z tamad wyjdem wonku na cigu po dwoch minutkach...bo jak farar pustil toto bucanie nahlas dowi dopo....naposledy som tham bola ked som tham bola pred troma rokmi...a ne wlastne dwa roky dozadu....



ale tho mi sme mali ine flipii...jeden kamos tham jak farar howoril nieco w zmysle " pls vyslis nas " abo daco take tha kamos na cely kosto...POCUJEM...w kostole ostalo ticho len my traja rehot...a tho stale neco tham bolo
Napíš svoj komentár