Bože, nech sú tie Vianoce každý rok – nahá na ulici

Duševný striptíz. Zase. Je taký, ktorý vykonávate na nete, ako ja práve teraz. A potom taký, ktorý spravíte ochotne pred frajerom a priateľmi. A potom, keď odídu, zrazu zistíte, že ste uprostred ulice nahý. Aha, trapas. Kamoši, ktorí obdivovali vaše nahé telo vás zrazu nekryjú. A pre cudzincov je pohľad na vaše telo a la mladá Sparťanka smiešny, pretože vás nepoznajú.
Je to asi tak trápne, ako keď vysvitne, že by ste mali ísť sami na koncert. Prečo to množné číslo? Inak! Je to akoby si mala ísť sama na koncert.

OK, však ono by sa to dalo aj prežiť, ideme tam predsa kvôli muzike. Lenže v malej miestnosti s ožratými pankáčmi občas potrebujete pevný bod – kamoša, parťáka, pretože všetci naokolo sú ožratí a muzikanti na pódiu moc poskakujú, lebo je to moderné. A ten oporný bod nemáš, tak ti buď ostáva chľastať – lenže kto ťa potom dostane domov, keď nemáš oporný bod. Čiže najlepšie je v depke kukať na iných, ako sa bavia.

Radšej ostanem v depke doma, doma je teplo.

A potom začnem uvažovať nad tým, že ja vždy idem na ska, ktoré ma ani trochu nebaví, lebo viem, že je to jediná možnosť stretnúť sa s kamošmi. Lebo inokedy sú písomky, neni kam ísť a kraviny.

Zrazu si spomeniete na zásadovosť ohľadne chodenia von kamošky B voči druhým. Kamoška Dé klasicky nemôže, ale keď ma stretne, začne ma zahŕňať tisíckou otázok, ako žijem, no nestihnem jej odpovedať, lebo musí niekam letieť. A stihne len vytknúť: „Musíme sa dakedy stretnúť.“ Kuknem do diára. Škola, pár písomiek, inak ja mám voľno furt!

Údajne sa mám dobre. Od dobroty sa idem celá zožrať. Holka z matfyzu radšej pôjde v piatok do preplnenej čajovne než ísť na koncert, hoci nosí hrdo arafatku a má údajne rada koncerty. A neznáša pipky. Neznáša ich tak neuveriteľne, až im závidí, že sa majú lepšie než ona.

Kamoška M... na tú nasraná nie som. Je zapálená pre svoju sociológiu a ani sa neozve. Ale tá myšlienka na sociológiu ma upokojuje, čiže ma ani neserie, že neodpíše. Má svoj život, ktorý sa s tým mojim až do takej mieri nekryl.

Keď už stojím nahá na ulici v treskúcej zime, ešte stihnem trochu odevu strhnúť aj z tých odchádzajúcich ľudí. Prečo? Lebo som agresívna sviňa. Či nie, som štedrá, chcem aby si aj oni vychutnali trochu tej nahej slávy.

Ešteže idú tie skurvené Vianoce, kedy sa máme všetci radi. Jasa teším, že nič sa nestane, že nemám čas kupovať darčeky, šak neni komu.

Inak, dnes mi jeden kňaz povedal, že je rád, že ma vo svojom živote stretol. Divné?

Klasika. Opäť vás začne zakrývať na ulici niekto, od koho to vôbec nečakáte.

Pane bože, nech sú tie debilné Vianoce každý rok!

Toto bude asi posledný článok. Neviem. Ak budú ďalšie, tak už s iným osadenstvom, s inými písmenkami. Možno príde pár nasraných esemesiek. Tie nasrané esemesky sú na konci každého príbehu.

Pár odkazov na záver:
Kamoška B - ak si chceš konečne chalana, vyrieš si svoj primárny vzťah k mužom a nebuď slabá a nevyhováraj sa furt. A netoč sa okolo chalana, ktorý ťa nechce, aj 13-ročné decko sa vie rýchlejšie odmilovať od superstáristu!

Kamoška Dé – každý chce, aby si sa konečne rozišla s tvojím frajerom, ktorého nemá nikto, NIKTO rád!

Kamoška A – tebe spätnú väzbu radšej ani nedám, nechcem mať na svedomí navždy zničenú osobnosť, snáď len – skôr než začneš kritizovať iných, skús sa zamyslieť nad sebou

Kamoška M – uč sa tú sociológiu ďalej, bodaj by si bola moja spolužiačka a tú vodku radšej dopi sama

Bodka.

P.S. d dnes neznášam bielu študentskú pečať. Bola určená niekomu inému, no na depku som ju zožrala celú a chce sa mi grcať. Nevadí, aspoň trochu zakryjem svoje nahé telo.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu