Spoznali sa na konci leta. Vtedy, keď večery bývajú ešte príliš horúce a lúče zapadajúceho slnka tmavooranžové. Bolo zvláštne ako jej prázdninové dni ušli pomedzi prsty bez toho, aby si to vôbec uvedomila. Nemala veľa kamarátov, v skutočnosti, za tých najlepších považovala autorov svojich obľúbených kníh. Svoj voľný čas trávila doma, so svojou rodinou.
„Máš osemmnásť, si tak mladá,“ dohovárala jej mama, „zabávaj sa, ži.“ Kiežby niekto tušil, aký obrovský múr si vystavala medzi sebou a okolitým svetom.
V ten deň sa to rozhodla zmeniť. Vstať, ísť a neobzerať sa späť. Chcela byť spontánna.
„Pôjdem do baru.“ Len čo túto myšlienku vyslovila, musela sa inštinktívne zasmiať.
„Ja v bare,“ zagúľala na seba očami v zrkadle.
O pár hodín už vstupovala do tmavého podniku na rohu ulice, ktorú vždy obchádzala pri ceste do školy. Zacítila pach alkoholu a tabaku, zmiešaný s nepríjemným dusným vzduchom. Tento opar rozhodne nepatril medzi veci, ktoré by vyhľadávala dobrovoľne. A vlastne, skutočnosť, že sa ocitla sama v bare sa zdala byť nie príliš dobrovoľná. Očami prešla po všetkých zákazníkoch. Zmes mladých ľudí a tých, ktorí by mohli byť ich rodičmi jej pripadala zvláštna a zaujímavá zároveň. Rozhodla sa kúpiť si pitie, sadnúť si za bar a sledovať všetkých prítomných, čítať z ich tvárí životné príbehy, sklamania.
„Poprosím jednu vodku,“ nesmelo povedala. Chlapík sediaci vedľa nej sa potichu zasmial. Premerala si ho a videla ako čosi píše do starej knihy. Zaostrila. Bukowski.
„Odkedy sa v bare čítajú knihy?“
„Odkedy si alkohol kupuje neplnoleté dievča?“
Začali sa rozprávať. On, mladý študent literatúry, budúci profesor, ju absolútne očaril. Možno tak svojou povahou alebo tým, že analyzoval knihu – jej bibliu pri poháriku, v neskorý piatkový večer. Netrvalo dlho a zaľúbili sa. Prekvapilo ju to, nakoľko neverila, že bude niekedy schopná niekoho ľúbiť.
Čo ju však prekvapilo ešte viac bol on. V septembri, v škole, na hodine literatúry. Snažila sa potlačiť zmätok a strach, kým písal na tabuľu svoje meno.
„Študentka. Profesor. Sme mŕtvi.“
Bol to obrovský škandál. Na všetkých chodbách sa nešepkalo o ničom inom, len o nich. Nenávidela to. Nenávidela, ako na ňu hľadia všetky páry očí a odsudzujú ju, tak ako v to ráno. Pribehla ku svojej skrinke, nahádzala doň knihy a so sklopeným zrakom, upriameným na špičky jej tenisiek sa náhlila za ním. Zaklopala na tmavé drevené dvere a vstúpila. Malá miestnosť ju privítala neobvyklým priestorom. Stôl bol prázdny, rovnako ako skrinky pri okne. Otvorila jednu zásuvku a uvidela knihu. Bukowského. Srdce jej búchalo, tušila že tu niečo nehrá. Začala v nej listovať. Medzi stranami ich obľúbených pasáží našla malý pokrčený lístok.
„Už to viac nedokážem.“
Sľúbili si, že to zvládnu spolu. Že vydržia. Vzala papierik a roztrhala ho.
Napriek všetkému čo prežili a podstúpili kvôli svojej láske, sa ten muž, mladý profesor rozhodol konať inak. Opustiť ju.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár