Prebudila som sa. Znovu. Ten istý sen mi nedovolil pokojne spávať už týždne. Tvár neznámeho mladého muža so strniskom a prázdnym pohľadom mi naháňala strach. Jeho oči ma neustále sledovali a nútili premýšľať. Poznám ho ? Môj rozum kričal nie, nikdy predtým si ho nevidela, všetko je to len nočná mora, ale každá bunka, každý sval v tele ma presviedčali o opaku.
Necítila som si končeky prstov od pevného zvierania matracu na posteli a triasla som sa od zimy. Okno bolo otvorené. Inštinktívne som sa postavila na nohy, ale v tej chvíli sa zrútila na zem. Čo to so mnou dopekla je ? Niečo nie je v poriadku. Cítim to. Akoby moje vnútro už ďalej nepatrilo môjmu telu. Akoby som to už nebola ja. A čo keď nie som ? Rukami som si objala kolená a nechala sa unášať spomienkami. Predtým bolo všetko jednoduchšie. Predtým v mojom srdci prevládal život. Predtým ... čo znamená predtým? Na čo si neviem spomenúť?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár