Počuje dážď, aj keď neprší,
vidí Slnko, aj keď nesvieti.
Cíti vietor, aj keď nefúka,
potrebuje lásku, aj keď jej ju nikto nenúka.

Počuje tlkot srdca, aj keď nebije,
vidí smútok tam, kde nieje.
Cíti strach, aj keď je v bezpečí,
potrebuje náruč, čo ju vždy podrží.

Počuje plač, keď sa iný smejú,
počuje seba, ked jej snívať nedajú,
Vidí šťastie iných v bielom kruhu tmy,
aspoň vtedy je šťastná, keď má svoje sny.

Počuje dážď, aj keď neprší,
cíti ruku, ktorá ju podrží.
Vidí šťastie, kam sa len pozrie,
potrebuje lásku...
možno k nej raz dozrie.

 Blog
Komentuj
 fotka
bibla  16. 7. 2010 17:01
wow
 fotka
tragikomik  5. 8. 2010 10:21
pekné
 fotka
antifunebracka  10. 10. 2016 03:27
Už dozrela?
Napíš svoj komentár