Počuje dážď, aj keď neprší, vidí Slnko, aj keď nesvieti. Cíti vietor, aj keď nefúka, potrebuje lásku, aj keď jej ju nikto nenúka. Počuje tlkot srdca, aj keď nebije, vidí smútok tam, kde nieje. Cíti strach, aj keď je v bezpečí, potrebuje náruč, čo ju vždy podrží. Počuje plač, keď sa iný smejú, počuje seba, ked jej snívať nedajú, Vidí šťastie iných v bielom kruhu tmy, aspoň vtedy je šťastná, keď má svoje sny. Počuje dážď, aj keď neprší, cíti ruku, ktorá ju podrží. Vidí šťastie, kam sa len pozrie, potrebuje lásku... možno k nej raz dozrie. Blog 14 0 1 0 0 Komentuj