V každom časopise, v televíznych besedách, v rozhovoroch na ulici, na poradách v školách môžeme počúvať tú ošúchanú tému. Téma, „ tá dnešná mládež „je na dennom poriadku .Téma sa obsahovo nemení. Dedí sa z generácie na generáciu. To isté rozprávali dedkovia a babky o nasich mamach a teraz to iste vravia nasi rodicia o nas . Čo sa dozvedame každý deň? ? „Ste arogantní, drzí, neúctiví ľahostajní... Nemaju úctu k ničomu, nevedia pozdraviť, zabúdajú na zásady slušného správania, sú hluční, neberú ohľad na nikoho, nemajú rešpekt pred nikým a ničím.“ A tak prečo sme taký aký sme?? Prečo v nás každý vidí len to zlo? Ved my sa ucime od starších. Morálke sa musí človek učiť tak, ako gramatike, alebo násobilku. A podobne ako násobilka aj morálka sa väčšinou učí zvykom.My si nevyberieme do akej rodiny sa narodíme. Nemôžeme za to akých máme rodičov. Či mu rodičia poskytnú viac tých pozitívnych, alebo negatívnych príkladov, vzorov pre jeho rast a rozvoj.
Sme ako zrkadlá. Ak sme obklopovaní láskou, tak ju odrážame. Keď láska chýba, nemôžeme ju odrážať. Pozerajú sa na nas len podľa toho ako sme oblečení, aké mame účesy s kým sa stretávame. Nedá ju nam šancu prejaviť sa .Čo viete o našom vnutornom svete?? Sme veľmi krehkí, zraniteľní. Svojím vyzývavým správaním vám chceme ako keby naznacit nase SOS. Otáčate sa nam chrbtom. Nemáte čas, niekedy ani chuť sa nám venovať. Chceme byť prijímaní, a vy nas odmietate. Chceme byt uznávaní a vy nas podceňujete .
„Teda. „ Mám ťa rád za určitých podmienok, a ak tieto podmienky nesplníš, už ťa nebudem ľúbiť. Čo tak ľúbiť bez pravidla dačo za dačo“? V dnešných rodinách stagnuje komunikácia.
Často pozorujeme, ako vy „dospeláci“ opakujete často chyby svojich autorít. To, čo ste vždy hovorili. „Ja nebudem taká ako moja mama“. A robíte tie isté chyby. Učiteľ argumentuje: „Ani s nami sa nikto nemaznal, buďme rovnako prísni, neústupčiví...“Rodič bije svoje dieťa, pretože sám bol bitý: úzkostlivá , prísna matka podmieni depresiu svojich detí: Nevieme kde sa mame zaradiť. Z každej strany sme tlačení. Všetci od nas očakávajte veci, ktoré
ani pre vás vo vašom veku neboli samozrejmosťou. Aj vy ste boli rebelmi, aj vy ste sa búrili, aj vy ste protestovali proti príkazom a zákazom. Nemohli ste súhlasiť s tým čo odvás chceli vaši rodičia, učitelia. Bolo to iným spôsobom, ale bolo to tiež rebelstvo. Robili ste veci, ktoré sa nepáčili vaším rodičom. Ale mali ste iné vzory, žili ste v inej dobe, nebolo toľko informácii, či už z TV, alebo novín. Nebolo toľko príležitosti. Ale za takúto dobu MY mládež nemôžeme
Obdivujeme akčných hrdinov, ktorí zabíjajú. Ale kto nás už ako malých posadil pred televízor, len aby ste mali pokoj ?.v dnešnej uponáhľanej dobe sa cítime osamelo. Domov prichádzame do samoty. Rodičia síce vedia, čo sa deje na druhom konci planéty, ale nevedia nič o tom čo prebieha vo vedľajšej izbe, v duši ich dieťaťa.....
LUBIM SVOJICH RODICOV A DAKUJEM IM ZA SECKO !
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
melcoire
21. 12.decembra 2006 14:17
No to je pravda, nikto nemozeme za to kam sme sa narodili, ale ja mozem za seba povedat ze som spokojny. Moji rodicia su super a mam ich rad... Casto sa hovori ze hlavnym znakom puberty je nenavidenie svojich rodicov, ale ja cim som starsi tym ich mam radsej...
2
Ja mam s rodicmi velmi dobry vztah... hlavne s mamou, na nu nedam dopustit. Ale inac fajn blog len mi to pripada trochu jednostranne. Je to setko negativne zo strany deti. Kazda minca ma dve strany.
3
ivina rodiacia 4ever , ale odtial potial vsetci vieme aky su
ale lubime ich
ale lubime ich
Napíš svoj komentár