Významným sa stáva najmä jeho ateistický posotj a boj proti všetkému mocnému. Veď už prvý jeho epigram hovorí:
Řeknu vám, až budu smít:
neníť búh a cisář nemá být.
Jeho ateistický postoj možno rozdeliť do troch fáz.
1. fáza obdobie dospievania
2. fáza obdobie zrelosti a ostrej satiry /Epigramy a Křest svatého Vladimíra/
3. fáza - filozofický podtext /Epištoly kutnohorské/
1. fáza
Havlíček-Borovský patril vždy medzi pronárodne a sociálne cítiacich ľudí. Už aj jeho postoj, stať sa kňazom, z toho vyvieral. Mladý Borovský sa snažil pomôcť národu pôsobením ako kňaz. Čoskoro však prišiel na to, že práve kňazi nepatria medzi tých pronárodne a sociálne cítiacich ľudí, ale sú úplne v područí vysokého katolíckeho kléru, a tým aj v područí ck monarchie.
Mladý chlapec dozrieva a jeho presvedčenie sa zoceluje. Ako neskôr priznal, ani pronáboženský naladená matka nedokázala zabrániť jeho radikálnemu prechodu k ateizmu.
Ateizmus sa prejavuje už v jeho ranej tvorbe. Priam významnou sa stáva jedna z jeho prvých básni - Hviezda /venované Julianke/, v ktorej priamo poukazoval na nábožensku výchovu v rodine, i jeho ateizmus
Má hvězda
Když jsem býval malinký,
věděl jsem jen málo,
každého jsem mýval rád,
vše se na mně smálo
Poslouchal jsem maminku
i tatínka taky,
čítali jsme s sestřičkou
hvězdy nad oblaky.
A tu jednu zářicí
znala máti moje:
"Podívej se Karlíčku,
tamhle ta je tvoje! "
Znal jsem svoji hvězdičku
hráli jsme si spolu:
"Hvězdo, hvězdo, hvězdičko,
pojď sem ke mně dolú."
Druhá čaasť básne sa stáva plneým opakom tej prvej časti. Autor pochopil, že nábožnosť nikam nevedie a vzbudzuje skôr pasívnosť. Pochopil, že hodnoty treba hladať inde a nie v slepej láske k bohu.
Když jsem školy proběhl,
byl jsem ateista,
nevěřil jsem na boha,
ni v Ježíše Krista.
Zapoměl jsem na hvězdu,
na maminku taky,
nebe mne opustilo,
zakryly ho mraky.
Schovala se hvězdička
za oblaky husté
a ja bloudil po světe,
srdce bylo pusté
Co jsem poznal srdce tvé,
Juliánko moje,
zase vidím hvězdičku,
ale tá je tvoje!
Moje hvězda bývalá
na věky již zašla,
s dítěcí mou dúvěrou
take hvězda zhasla.
Mladý Havlíček-Borovský si teda uvedomoval postoj cirkvi, jej pasívnu úlohu v spoločnosti. Operoval aj tým ako sa správala cirkev svätá v histórii. Jeho odpor k rakúskemu mocnárstvu a Habsburgovocm viedol aj k rozchodu s náboženstvom.
Obdobie zrelosti
Autor vytvára v tomto období impozantné literárno-satirické dielo. Jeho epigramy sú ostrým výspechom panovníckeho rodu
Řeknu vám, až budu smít:
neniť búh a cisář nemá být.
Prirovnáva boha k ateistovi
Ateistou buď, toť víra jistá,
pánbúh sám je taky ateista
Jeho ostrý výsmech sa zameriava najmä na tvrdé ataky cirkvi do literatúry
čských knížek hubitelé líti,
plesnivina, moly, jezovíti.
Samozrejme svoju pozornosť zameral aj na Bibliu. Autor nreza pripomína, že Biblia je znôškou mýtov a legiend, čo bolo na tú dobu veľmipokrokové uvažovanie. Veľmi často ostro vystupoval voči podobenstvám a zázrakom "božieho syna" Príkladom je taký epigram DEMONSTRATIO MIRACULUM
Div-li, že pět chlebú, dvě rybice
nasytili lidstva na tisíce:
vždyť pak podnes ještě títo divy
tolik černých pánu živí
Samozrejme nástup rekatolizácie, násilnosti na českých evanjelikoch a ateistoch v 17. stor. náboženské vojny, to bol podklad materiálov borovského ateizmu. Vo svojom politickom diele neráz tvrdil, že Habsburgovci a v ich mene aj celá cirkev je zodpovedná za hrozné krviprelievanie počas náboženských vojen, ktoré len umocnili jeho ateizmus.
Pokaváď se z Čechú kacířství nesmeklo
měli v Čechách nebe a po smrti peklo:
co nám, Ferdinande, osud poslal tebe,
máme v Čechách peklo a po smrti nebe
Vrcholom satiry je však jeho najslávnejšie básnické dielo - torzo, ktoré nestačil už prepracovať - Krest svatého Vladimíra
Dielo, ktoré je inšpirované ruskými dejinami a prijatím náboženstva kresťanského na Kyjevskej Rusi. Dielo, v ktorom sa naplno prejavila ostrá satira Karla Havlíčka Borovského. Dielo najviac c.k. správou cenzúrované, ale aj najvica prepisované a medzi ľuďmi ilegálne šírené.
Aj keď autor si dej celkovo vymyslel trafil presne klinec po hlavičke pri otázke bnáboženstva. Zápletka je sice veľmi jednoduchá, ale o to viac pútavejšia. Autor sa zameral na odboj boha Peruna proti cárovi Vladimírovi, zač ho cár neuvážene potrestal smrťou. Dielo je napísané jednoduchým ľudovým jazykom, a preto aj získalo veľkú popularitu.
Dielo je skutočne jedninečným ateistickým dielom v literatúre. Vrcholnou básnickou formou v ňom zobrali sociálnu úlohu každého náboženstva. Autor poukázal na to, že človek je priam nezmyselne závislý na bohu, pričom by nábožnestvo nemalo hrať hlavnú úlohu v spoločnosti
"Dělaji si nové bohy
dle svého pohodlí,
koho včera oběsili,
k tomu se dnes modlí."
Skutočne originálne zobrazenie smrti bohočloveka, ktoré zobrazuje aj obráteným zrkadlovým obrazom.
"Tak to chodí na tom světě,
každou chvíli jinak:
dneska ctí tě za svatého,
zejtra budeš sviňák! "
Aj napriek utopeniu boha, poukazuje Borovský, že sa vlastne nič takého nestalo, pretože
Tak i v Rusku bez Peruna
ve starém pořádku
běžela světská mašina
jak na kolovrátku."
Samozrejme inak to bolo u obyčaného ľudu. Ten si z utopenia urobil skutočný úžitok vedúci koniec-koncov k ateizmu
Sedlák, ten je odjakživa
vychytralí kvítek,
hned si z toho utopení
vyhlídli úžitek
Přestali desátky dávat,
také na modlení,
ani štólu, ani na mše,
když prej pánbúh není."
Zároveň autor objavil aj tajnú zbraň proti narastajúcej bezbožnosti. Podobbne ako v revolučných rokoch 1848/49 sa zjavila panenka Mária v Lourdoch, tak sa roku 1917 zjavila aj vo Fatime, ako na počesť revolúcii v Rusku. A všímavý autor si toho všimol a spomenul satirický
"Tu hned tekla krev z obrazú,
děly se zázraky:
čistá panna porodila
čtyry mladé draky."
Bezbožnosť a ateizmus samozrejme vystrašili pánbožkárov, ale i vládnucú triedu
"Veliký jest Vladimír cár!
svatá vúle jeho;
když´s nám zabil pánaboha,
optř nám jiného.
Nám je pánbúh jako pánbúh,
jenom když je ňály,
abysme s ním udrželi,
v respektu sedláky
Obdobie filozofického ateizmu
Najviac sa prejavilo v jeho ďalšom diele - Epištoly kútnohorské. Autor sa v ňom zaoberal filozofickými otázkami a potvrdzuje svoj myšlienkový prúd. V diele sa prihovára myslením ateistickým, pričom niektoré myšlienky formuluje aj deistický. V diele tvrdí, že sama cirkev poprela cirkevné učenie, pretože sa neriadi učením Krista. Zároveň poukazuje na smrť Krista. Tvrdí, že je nemožné sa klanáť krížu, pretože ten bol obyčajným nástrojom na vykonanie popravy, ako je dnes šibenica. Autor zároveň aj dodáva, že cirkev so svojimi postojmi by popravila Krista aj dnes, pretože vo svojom učení sa síce odvoláva na Krista, ale nedodržuje základné premisy jeho učenia.
V Epištolách zároveň poukazuje na zneužívanie níboženstva vo svoj prospech
"Uznávame dvojí náboženství, totiž pravé a nepravé, pravdivé a falešné.
Pravým náboženstvím jmenujeme to, které ten, kdo je veřejně před světem vyznáva, také skutečně ve svém srdci věří,
nepravé čili falešné jest každé, které se jen před světem ukazuje"
Samozrejme autor tvrdí, že toto nepravé náboženstvo je priamo vidieť najmä v správaní vysokých predstaviteľov kléru..
Záver
Dielo Havlíčka Borovského patrí medzi najvýznamnejšie diela českej a svetovej literatúry. Vďaka svojm postojom voči cikvi...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ink
20. 8.augusta 2009 09:56
Chlapci moji, ty píšeš také geniálne blogy!
Napíš svoj komentár