1. Koľko bolo kríz?
2. Ako vzniká kríza?
3. Ako sa pred krízou chrániť.
Pravdaže formulácia je moja, avšak otázky vyzneli priblížne takto.
1 Koľko bolo kríz - treba povedať, že kríza nástupom kapitalizmu je trvalý jav. A to predovšetkým preto, že sa prejavuje cyklický. To znamená, že kríza nastupuje v určitých cykloch, ktoré trvajú zvyčajne 7-11 rokov. Prvá kríza bola približne roku 1825 a vracia sa v určitých cykloch. Takto kríza zasiahla ekonomiku Veľkej Británie a náseldne niektorých kapitalistických krajín v rokoch 1825, 1836, 1847, 1857, 1866, 1873, 1882, 1891, 1900, 1907, 1913, 1921, 1929, 1937
Údaje v rokoch dokazujú, ako správne predpokladal Marx, že ekonomická kríza nie je vecou náhodnou, ale má určité zákonitosti. V prvom pohľade je jasné, že kríza v 19. storočí sa prejavovala približne v 11. ročných cykloch /1825, 1836, 1847/, potom sa časovo skracovala na 10 a 7 ročné cykly.
Pre nás najvýznamnejšia je kríza v rokoch 1921 - 1923 čiastočne zapríčinená vojnou a hlavne ekonomická kríza roku 1929, ktorá trvala až do roku 1933, o ktorej si o chvilku ešte povieme.
2. Ako vzniká kríza - táto otázka je skutočne správne položená. Treba si otvorene priznať, že kríza vzniká zásadne z nadvýroby. To znamená, že v skladoch sa nachádza viac tovaru, ako je schopný odberatel - nákupca spotrebovať.
Kríza sa prejavuje približne takto. Obchodný styk viazne, trhy sú preplnené masou nepredajných tovarov, hotové peniaze miznú z obehu, úver prestáva, továrne nepracujú, pracujúce masy sú bez existenčných prostriedkov, pretože produkovali množstvo existenčných prostriedkov, bankrot nasleduje za bankrotom a dražba za dražbou. Toto je základný vzorec hospodárskej krízy.
Za krízy sa teda tovary hromadia v skladoch /preto kríza z nadvýroby/. Nie je ich možné predať. Ceny tovatrov tým pádom klesajú, čo vedie k znižovaniu výroby a následnému prepúšťaniu zo zamestnania.
Kríza v tomto čase prechádza do ďalšej fázy, do fázy znehodnocovania fixného kapitálu, čo značí znehodnocovanie tovaru. Napríklad múka sa vysype do mora, kukuricou sa kúri v kotloch a mlieko sa vylieva do riek
Tento krok nasleduje len preto, aby zamestnávateľ vlastniaci kapitál nemusel ísť s cenami výrobných tovarov prudko dole.
Na druhej strane ako sme spomínali nezamestnanosť prudko stúpa, pričom práve tí zamestnaní majú nedostatok spotrebných predmetov práve preto, že ich príliš veľa vyrobili, ale kúpiť si z ních nemôžu.
Uveďme príklady, cena áut v dôsledku krízy išla v podstate dole, ale zamestnanec fabriky, ak nechce kupovať na úver, si auto kúpiť dovoliť nemôže. Aby zamestnávateľ nemusel vyrábať na sklad, obmedzuje výrobu, čo vedie k následnému prepúšťaniu.
K dôvodu poklesov cien spotrebného tovaru z dôsledku krízy možno prirovnať predaj DVD v stánkoch za symbolických pár EUR /cena sa pohybuje priemerne od 1,54EURO do 2,27EURO/. Ak si spomeniete na doby nedávne keď DVD stálo cca 500 - 1 000Skk máte jasný dôkaz prudkého poklesu cien z dôsledku nadvýroby. Spoločnosti distribujúce DVD filmy museli v dôsledku prudkého vzostupu DVD nosičov na skladoch znižovať ceny na prijatelnejšiu mieru, len aby sa kupovali, pričom stále majú aj zisk. Ale pozor zároveň treba dodať, že éra DVD v stánkoch postupne sa končí a nastupuje remintenda, to znamená, že tovar distribuovaný v stánkoch sa vracia nepredaný späť na sklady. A opäť je na mieste otázka, čo urobí dodávateľ - kapitalista?
Má dve možnosti
a) ísť s cenou ešte nižšie, pričom nemusí a určite nebude mať žiaden zisk
b) znehodnotiť tovar, len aby udržal ceny na "úrovni"
3. Ako sa pred krízou chrániť - tu musím Sarah upozorniť, že pred krízou sa chrániť nedá, ak nenastane prudká zmena kurzu spoločnosti. To znamená, že kríza aj po stabilizácii a nástupe konjunktúry sa bude opäť cyklický opakovať.
K tomuto bodu treba pripomenúť aj nasledujúce fakty. Kríza prechádza niekľkými charakteristickými fázami - fázou krízy /tzv. recesia/, depresie, postupného oživenia, konjunktúry
1. Kríza je ako sme spomenuli násilné vytvorenie rovnováhy, ktorá sa narušila v dôsledku nadvýroby. Počas krízy klesá výroba a celková hospodárska činnosť ochabuje. Tento pojem sa inak nazýva aj recesia /zastavenie výroby/.
2. Depresia - znamená, že pokles výroby bol už zastavený, ale hospodárstvo zotrváva na veľmi nízkej úrovni. Len veľmi pomaly sa spamätáva z recesie.
Oživenie - postupné naštartovanie výroby, pričom sa obnovuje predkrízová úroveň
Aby sme si uviedli grafický príklad o krízach, ako historik použijem krízu významnú v histórii - teda krízu roku 1929 a to tabulkou o poklese objemu výroby v percentáchv rokoch 1929-1934. Pritom roky 1929-1932 sú rokmi krízy /recesie/, 1933 rok depresie a 1934 rok oživovania. Rok 1929 vo výrobe 100%
Objem priemyselnej výroby z hspodárskej krízy v % 1929 -1933
Krajina 1929 1930 1931 1932 1933 1934
USA 100 80,7 68,1 53,8 64,9 66
Anglicko 100 92,4 83,8 83,8 86,1 99
Francúzsko100 100,7 89,2 69,1 77,4 75
Nemecko 100 88,3 71,7 59,8 66,8 80
Tabulka priamo ukazuje, že kríza sa vyvíjala nerovnomerne. Kým v USA sa už úplne prejavil prudký pokles výroby - výroba klesla roku 1930v porovnaní s rokom 1929 takmer o 20% /1929 100% výroby - 1930 80,7%/, v Anglicku bol tento pokles nepomerne nižší, o 7,6% /1929 100% - 1930 92,4%.
Francúzsko na tom bol zase inak. Ak si pozrieme pozorne tabulku vo Francúzsku pretrvávala konjunkúra /vzostup výroby/. Výroba stúpla na 100,7%, teda o 0,7% viac ako roku 1929.
Ak si pozorne pozrieme tabuľku, zistíme, že svet prešiel veľmi hlbokou krízou v USA klesla výroba v priebehu rokov 1929 - 1932 takmer o 50%!!!
v Anglicku o takmer 20%, vo Francúzsku cez 30% a v Nemecku cez 40%.
Na záver musím ešte dodať, čo vlastne prináša kríza.
1. Nezamestnanosť - je to veľký prebytok pracovných síl na trhu práce, ako je ich treba vo výrobe postihnutej krízou. Aby sa tento prebytok vyrovnal potrebám trhu práce, musí zamestnávatel zamestnancov prepúšťať, čím znižuje nadbytok.
2. Polozamestnanosť - zamestnávatel v dôsledku zníženia výrobby zamestnancov neprepustí, avšak obemdzí ich pracovnú dobu, čím sa automatický znižuje aj pláca /plat/. To zanmená, že zamestnanec je zamestnaný určitý počet dní /napr. polovicu týždna/, ale zostatok času má neplatené volno.
3. Pokles miezd - dôsledok poklesu výroby a nastupuje s nástupom vzostupu nezamestnanosti a polozamestnanosti. Je to pokles peňažných odmien za vykonanú prácu.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
4
Dakujem že si na moju tému tak pekne upozornil...Aspon sa o tom dozvedia viac ludí dakujem
Napíš svoj komentár
Každopádne dobrý blog 5*
Raz som čítal takéto pekné vysvetlenie finančnej krízi
Kedysi dávno v jednej dedinke v Indií jeden muž oznámil dedinčanom, že kúpi opice každú za $10 .
Dedinčania vedeli, že v okolí je mnoho opíc, odišli do lesa a začali ich chytať.
Muž kúpil tisíce opíc za sľúbenú cenu $10. Ako sa znížil počet opíc v prírode dedinčania nepokračovali v ich úsilí. Na to muž oznámil, že bude kupovať opice po $20. Toto znova vyburcovalo dedinčanov a opäť začali chytať opice.
Čoskoro na to sa výskyt opíc ešte znížil a ľudia sa vrátili späť na svoje farmy. Muž zvýšil ponuku na $25, ale aj tak bolo veľmi ťažké chytiť opicu.
Teraz muž oznámil, že bude kupovať opice za $50 za kus a pretože musí odísť do mesta bude ho zastupovať jeho asistent, ktorý bude v jeho mene nakupovať opice.
Keďže muž nebol prítomný asistent povedal dedinčanom: " Pozrite na všetky tieto opice v klietke, ktoré muž kúpil. Ja vám ich predám za $35 a keď sa muž vráti z mesta vy mu ich môžete predať späť za $50 ako včera muž oznámil.
Dedinčania dali dokopy všetky svoje úspory a kúpili všetky opice.
Po tomto dedinčania už nikdy nestretli ani muža ani jeho asistenta, iba opice boli všade okolo ako na začiatku.
Takto je krásne zobrazené ako americké banky dávali pôžičku každému kto si o nu požiadal. Samozrejme veľa američanov dlhy nesplatilo a bankám ostali domy ktorých bol potom nadbytok, nik ich nekupoval aj keď boli pod cenu. A tak bankám neostávalo nič iné ako tlačiť ďaľšie bankovky, dolár strácal hodnotu a keďže sa ním platí všade, stiahol zo sebou celú svetovú ekonomiku.
Podľa môjho skromného názoru keby napr. Rusi povedali že keď chcú od nich štáty kupovať ropu, nech im platia v rubľoch a nie v dolároch, kríza by zasiahla iba Ameriku...