Engels zdôraznil, že s výnimkou krátkeho obdobia najvyššej konjunktúry kapitalistický priemysel musí mať neustále rezervu nezamestnaných robotníkov, aby v najživších mesiacoch mohol vyrobiť množstvo tovarov, ktoré naliehavo potrebuje trh. Táto rezervanezamestnaných kolíše podľa odbytových podmienok, podľa situácie na trhu, ktorá podmieňuje väčšiu či menšiu nezamestnanosť.
Charakteristickým znakom hospodárskych pomerov mladej republiky sa stala nezamestnanosť. Že nezamestnanosť nebola zjavom novým svedčil vznik sprostredkovateľní práce ešte v časom Rakúsko-uhorskej monarchie. Prvé väčšie sprostredkovateľne práce zriadili už roku 1916 /nariadením uhorského Ministerstva obchodu/ a pracovali v troch slovenských mestách – v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici
Zvlášť dôležité boli sprostredkovateľne práce po vojne. Nedostatok odbytíšť pre tovar a povojnová kríza z rokov 1921-1923 zapríčinila veľké prepúšťanie zamestnanectva. K prvým prepúšťaniam dochádza už v priebehu rokov 1919-1920 a do konca nasledujúceho roku nadobúda veľkých rozmerov. Pravda chudoby vo svojom úvodníku z 2. decembra 1920 oznámila, že podľa údajov dôverníkov organizácii marxistickej ľavice bolo na Slovensku 120 tisíc ľudí bez práce. /1/.
Žiaľ nemáme možnosť porovnať túto informáciu s buržoáznymi štatistikami, pretože prvé štatistické záznamy o stave nezamestnanosti máme až z roku 1923, aj to neúplné, keďže viaceré okresné sprostredkovateľne práce nedodali oficiálne podklady o stave nezamestnanosti vo svojich okrskoch./2/
Ani tieto výsledky presne nedefinujú skutočný stav nezamestnanosti, pretože väčšina obyvateľstva bola i tak odborove neorganizovaná, prípadne nebola evidovaná, alebo bola vylúčená zo sprostredkovateľní.
Buržoázna vláda zastúpená z veľkej časti socialistami sa pravdaže snažila prudko stúpajúcu nezamestnanosť riešiť dľa svojich možností a spôsobov. Prvým dôležitým Zákonom sa stal Zákon o podporách v nezamestnanosti predložený Revolučnému národnému zhromaždeniu 10. decembra 1918./3/
Zákon z 10. decembra 1918 uvádzal, že nárok na štátnu podporu v nezamestnanosti majú všetci československí občania podliehajúci Zákonu o poistení robotníkov v chorobe. Výška podpory sa mala rovnať výške nemocenskej dávky./4/
Okrem tejto podpory nezamestnaní dostávali príplatok 1 korunu denne na každého rodinného príslušníka. Povinnosťou nezamestnaného bolo hlásiť sa v okresnej, alebo odborovej sprostredkovateľni práce. Ak nie je sprostredkovateľňa práce schopná sprostredkovať dostačujúce zamestnanie pre nezamestnaného, mala povinnosť dať mu potvrdenie, na ktoré mu demobilizačný výbor prideľoval podporu každý týždeň. /5/
Zákon vstúpil do platnosti 15. decembra 1918 a mal len platnosť do 15. februára 1919. Vláda akosi počítala, že by bola schopná vyriešiť otázku nezamestnanosti v priebehu niekoľkých nie mesiacov, ale týždňov. Zaujímavosťou bolo, že v diskusii k tomuto bodu denného programu na rokovaní nevystúpil žiaden poslanec z marxistickej ľavice. Príčina bola jednoduchá – marxistická ľavica, aj keď sa formovala, ešte sa necítila istá vo svojich záveroch, ba dokonca sa ešte ani nevyprofilovala v samostatný opozičný celok.
Zákon na podporu nezamestnaných vôbec ootázku nezamestnanosti nevyriešil a od 15. februára sa predlžoval každé 2 týždne až do októbra 1919. Vtedy bol ponechaný v platnosti na neurčito, pričom sa doplnil ďalší bod, že nezamestnaní sa majú využívať na výpomoc pri núdzových prácach. Ďalší doplnok Zákona rušil demobilizačné výbory a príspevky k nezamestnanosti určoval vyplácať Okresným politickým správam./6/
Napriek podporám, napriek finančnej pomoci sa postavenie nezamestnaných vôbec nezlepšovalo. Podpory v nezamestnanosti a ich vyplácanie nebolo rovnomerné pre celý štát, ale spadali pod istý kľuč, ktorý zvýhodňoval české krajiny.
V Čechách sa napr. vyplatilo na podporách 210 506 027 korún, na Morave 26 575 283 a Sliezsku 9 574 767 korún, kým na celom Slovensku len 97 717 064./7/ A tu bol základný nepomer platenia podpôr nezamestnaných, kým na všetky české krajiny sa platilo 246 656 077 Kč, tak na Slovensku len 97 717 064, čo bol veľký rozdiel. Veľké nedostatky vo vyplácaní podpôr viedli k masovým štrajkovým bojom nezamestnaných občanov dožadujúcich sa väčších príspevkov od štátu na základné živobytie.
Po čiastočnej zmene Zákona dochádza v priebehu roku 1920 k odbúravaniu podpôr v nezamestnanosti. Už počas roku 1919 vzrastal nepomer vyplácania dávok medzi Bratislavou a ostatným Slovenskom. Na Bratislavu vychádzalo v tomto období 2 554 704 Kč, na ostatné Slovensko zostalo len 5 864 422. Maximálna nerovnomernosť vyplácania podpôr bola dôsledkom nedostatočnej siete sprostredkovateľní. Veľká väčšina oblastí napr. žiadne podpory nedostávala.
Navyše roku 1920 dochádza k znižovaniu vyplácania podpôr, čoho dôkazom je aj táto tabuľka:
Mesiac počet podporovaných Podpory v Kč
Január 9397 1 380 000
Február 4026 1 220 000
Marec 3521 490 000
Apríl 2098 280 000
Máj 2037 230 000
Jún 936 90 000
Pre porovnanie treba uviesť, že v júni 1920 bolo v Československu podporovaných 29 850 osôb a na podpory sa vyplatilo 3 674 248 Kč. Z celkovej sumy podpôr pripadlo na Slovensko iba 2,4%, podiel podporovaných osôb na celoštátnom počte tvoril iba 3,1%. /8/.
Uvedené údaje sú dôkazom nedostatočne rozvinutej siete a zaostalosti sociálneho zákonodarstva na území Slovenska. A práve to bolo hlavnou príčinou radikalizácie obyvateľov žijúcich na našom území. Aj Mlynárik vo svojich prácach uvádza, že celkovo vyhrotený boj vedený ľavicou na Slovensku bol ostrejší ako v českých krajinách, na druhej strane sociálne /štrajkové/ búrky nemali takú razanciu ako definuje /staršia/ marxistická historiografia. Sám Mlynárik vo svojej prílohe k Nezamestnanosti potvrdzuje o určitej stagnácii „triedneho“ boja /9/.
V priebehu roka 1919 hnutie nezamestnaných bolo len na piatich miestach, počet účastníkov bol len zistený v Krompachoch, kde na demonštrácii sa zúčastnilo len 150 ľudí. v ostatných mestách sa konali len schôdze nezamestnaných, majúce pokojný priebeh.
O niečo ostrejšie to bolo roku 1920, kedy sa prejavilo väčšie odbúravanie podpôr v nezamestnanosti. V priebehu januára boli len dve demonštrácie v mojej obci Čeklís /Bernolákovo/ a v Slovenskej Ľupči. V Slovenskej Ľupči bola demonštrácia organizovaná okresným výborom marxistickej ľavice a bola spoločnou demonštráciou zamestnaných i nezamestnaných. Tu sa dokonca nezamestnaní zrazili s četníkmi, ktorí zatkli štyroch demonštrantov. /10/
Ak hodnotíme hnutie nezamestnaných v prvých mesiacoch roku 1920, konkrétne na príklade Bernolákova a Ľupče, musíme si všímať dve veci. Čeklíska demonštrácia nebola organizovaná a bola vecou náhody. Štrajkujúci sa stretli náhodne, domáhali sa prijatia do práce, najmä tí robotníci, ktorí boli prepustení. V Ľupči ide o akciu organizovanú ľavicou a mala ráz demonštrácie spojenej, kde svorne bok po boku demonštrovali zamestnaní i nezamestnaní. Práve organizovanosť tejto akcie zapríčinila ostrejšie zásahy štátnej moci. Bola to prvá verejná demonštrácia na Slovensku, v ktorej boli zatknutí jej účastníci.
/1/ Pravda chudoby 2.XII.1920.
/2/ MLYNÁRIK J. : Nezamestnanosť na Slovensku . Bratislava : Osveta , 1964 , s.244-246.
/3/ Pozri reč spravodajcu poslanca Laubeho. In. : Stenografické zápisky z rokovaní Revolučného národného zhromaždenia , VIII. schôdza , 10.XII.1918. » www.psp.cz/eknih/1918ns/ps... /18.III.2010/
ako aj Stenografické zápisky z rokovaní Revolučného národného zhromaždenia , tlačoviny , tlač č. 164. » www.psp.cz/eknih/1918ns/ps... /18.III.2010/.
/4/ Pozri tlač Návrhu zákona č. 164 , ref.3 ,
/5/ Znenie Zákona je spracované aj v knihe MLYNÁRIK J. : ref.2, s. 79.
/6/ Pozri Reč spravodajcu Johannisa. In Stenografické zápisky z rokovaní Revolučného národného zhromaždenia, LXXXIV. Schôdza , 17.X.1919. » www.psp.cz/eknih/1918ns/ps... /19.III.2010/
Pozri aj Návrh na zmenu a doplnenia Zákona na podporu nezamestnaných. Stenografické zápisky z rokovaní Revolučného národného zhromaždenia , tlačoviny , tlač č. 1653 a 1694 » www.psp.cz/eknih/1918ns/ps... /19.III.2010/ , » www.psp.cz/eknih/1918ns/ps... /19.III.2010/.
/7/ MLYNÁRIK J. : ref.2 , s.81.
/8/Tabuľka a text pozri JANKO J. : Statistický přehled podpor v nezaměstnanosti. In. : Sociálni revue, ročník I., 1920.. s. 568-572.
/9/ MLYNÁRIK J. : ref.2, s. 218 a n.
/10/ MLYNÁRIK J. : Revolučné hnutie nezamestnaných na Slovensku v rokoch 1918-1938. Bratislava : Práca , 1968 , s. 51-52.
Tabuľku pozri MLYNÁRIK J. ref.2 , s. 219
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár