Ivlu: Pravicová odpoveď jednej ľavicovej strany - odpoveď strany Smer na Otvorený list

Kam suiaha bezhraničná arogancia bezmocných mocných svedčí nasledujúca odpoveď. Kým vložím svoj koment k tomuto listu, prečítajte si ho vy prví a pošlite mi svoje pripomienky, avšak niektoré texty skutočne hraničia so stupiditou.

Pani Vidovičová na môj sociálno-kritický dopis nielenže nepodala jasnú odpoveď, ale aj byrokratickým tónom mi odcitovala vyjadrenie ministra školstva ešte aj so svojimi názormi, ktoré majú ďaleko od reality. /odôvodnenie spoplatneniea dvojodborov, že majú väčšie uplatnenie na trhu, v čase hospodárskej depresie, ktorá prerastá až do recesie/, ale posúdte sami

Vážený pán Lulják,

posielam Vám stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky:

Zákon o vysokých školách naďalej umožňuje študentovi jedno štúdium bezplatné, avšak za splnenia zákonných podmienok. Musí ísť o denné štúdium a nesmie ísť o štúdium dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia, a to po zohľadnení celkovej doby štúdia. V takom prípade študent, ktorý študuje v dennej forme, nikdy v minulosti nebol zapísaný na vysokoškolské štúdium, nikdy neopakoval „ročník“ má právo na jedno bezplatné štúdium v prvom stupni, v druhom stupni (prípadne v študijnom programe spájajúcom prvý a druhý stupeň) aj v treťom stupni.

Zákon o vysokých školách rozdelil študentov na dve skupiny. Áno, ale práve kvôli tomu, aby študentom, ktorí aj po 1.9.2007 študujú len v štúdiu, ktoré začali ešte pred nadobudnutím účinnosti novely, mohla vzniknúť povinnosť uhradiť školné zo zákona len z toho dôvodu, z ktorého mohla vzniknúť aj do nadobudnutia účinnosti novely, a to z dôvodu, že (po zohľadnení celkovej doby štúdia) ide o štúdium dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia príslušného študijného programu. Tento dôvod sa v zákone o vysokých školách nachádzal už od roku 2002. Ohľadom tohto dôvodu práve novela spresnila tieto pôvodné ustanovenia, nakoľko ich vysoké školy dovtedy interpretovali nejednotne.

Pýtate sa, čím sa previnili študenti študujúci dva odbory. Neprevinili sa ničím, práve naopak; takýto študent získava v porovnaní so študentmi, ktorí v príslušnom stupni ukončia len jeden študijný program, konkurenčnú výhodu na trhu práce. Podotýkam, že z dôvodu súbežného štúdia (a z dôvodu externej formy štúdia) možno požadovať školné len od študentov, ktorí boli na štúdium prijatí a zapísaní po 1.9.2007, t.j. ich štúdium od začiatku sa riadi právnou úpravou septembrovej novely zákona.

Dôvodom „nového druhu školného“ je okrem iného to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na bezplatné vysokoškolské vzdelávanie podľa „schopností občana a možností spoločnosti“. Možnosťou spoločnosti je v súčasnosti poskytnutie jedného bezplatného vysokoškolského vzdelania vo všetkých stupňoch. Ak študent študuje dva študijné programy v jednom stupni – a má možnosť získať vyššie spomenutú konkurenčnú výhodu – znamenalo by to, že štát by poskytol vysokej škole (resp. dvom vysokým školám) na tohto – hoci šikovného – študenta dvojnásobnú dotáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu v porovnaním so študentom, ktorý študuje len v jednom študijnom programe. Ak však tento študent uhradí v jednom programe školné, zohľadní sa to pri prideľovaní finančných prostriedkov pre vysoké školy, pretože v počte študentov sa totiž nezohľadňujú študenti, ktorí uhrádzajú školné, a tak zo štátneho rozpočtu pôjdu na daného študenta finančné prostriedky na jeden študijný program.

Tento šikovný študent má právo vybrať si, v ktorom študijnom programe školné uhradí, a v ktorom nie (ak však nejde o štúdium, ktoré by po zohľadnení celkovej doby štúdia bolo dlhším ako je štandardná dĺžka štúdia – tu by potom školné musel uhradiť v oboch programoch, resp. ak by jeden z týchto študijných programov bol v externej forme a vysokou školou určený ako hradený – tu by automaticky hradil školné len v študijnom programe v externej forme a ten v dennej by mohol študovať bezplatne). V prípade, ak ide o študenta zo slabších sociálnych pomerov, sú tu nástroje na prekonanie tejto situácie – v prvom rade má rektor právo školné odpustiť, znížiť, či odložiť lehotu splatnosti; ďalej, ak ide o šikovného študenta sú možností štipendií, a to z prostriedkov štátneho rozpočtu, ako aj z prostriedkov vysokej školy. Študent môže požiadať prípadne aj o pôžičku, pričom ak absolvuje viac študijných programov a získa lepšie odmeňovanú pracovnú pozíciu – v porovnaní so spolužiakmi – má lepšiu šancu túto pôžičku splácať. Napokon, zákon umožňuje aj to, aby povinnosť uhradiť školné na seba prevzala iná fyzická alebo právnická osoba, čiže nie je vylúčené aby za takto šikovného študenta školné uhradil jeho budúci (súčasný) zamestnávateľ.

Ohľadom školného z dôvodu štúdia dlhšieho ako je štandardná dĺžka štúdia je dôvod podobný ako v prípade školného za súbežné štúdium. Ak študent už v minulosti študoval na vysokej školy, štát naňho pridelil vysokej škole dotáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ak by takýto študent nehradil školné, zo štátneho rozpočtu by išli na tohto študenta finančné prostriedky druhýkrát, prípadne opätovne. To isté platí v prípade, ak študent študoval len v jednom študijnom programe, avšak niektorý „ročník“ opakoval. Ak by neuhradil školné, zo štátneho rozpočtu by naňho išlo viac finančných prostriedkov – nad rámec možností spoločnosti – ako na študentov, ktorí príslušný študijný program absolvujú v štandardnej dĺžke štúdia. V tomto prípade je tiež možné, aby rektor školné študentovi odpustil, znížil alebo odložil termín splatnosti, pri prihliadnutí na napr. sociálnu a zdravotnú situáciu študenta.

Čo sa týka výšky školného, tu je zákonom stanovená maximálna hranica – päťnásobok základu, ktorý sa určuje na základe priemerných výdavkov na študenta, v súčasnosti teda najviac 50 % týchto priemerných nákladov – a tak škola môže školné určiť aj výrazne nižšie ako je táto hranica. Navyše, ak školné určuje vysoká škola vnútorným predpisom, ktorý schvaľuje akademický senát vysokej školy, tak študenti majú možnosť túto výšku ovplyvňovať prostredníctvom svojich zástupcov v senáte.

Verím, že uvedené dôvody existencie školného budú pre Vás dostačujúce. Bezplatnosť vysokoškolského vzdelávania je – ako bol vyššie uvedené – založená aj na možnostiach spoločnosti, a tie nie sú v súčasnosti také, aby toto vzdelávanie mohlo byť bezplatné v úplnom rozsahu.

S pozdravom

Mgr. Katarína Vidovičová
Kancelária predsedu strany Smer - sociálna demokracia
Politická strana Smer - sociálna demokracia
Súmračná 25
821 02 Bratislava
Telephone/Fax: +421 (0)2 43426297
E-mail: sekretariat.fico@strana-smer.sk

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Pravicová odpoveď jednej ľavicovej strany - odpoveď strany Smer na Otvorený list

2 komenty k blogu

Horúce!