Ivlu: Šokujúca pravda o roku 1968

Dnes je tomu viac ako 40 rokov, čo do republiky vstúpili sovietské vojská. Žiaľ aj v čase vzostupu vedy a techniky, ako aj informatiky, kde si človek môže skutočne nájsť všetko, dostáva obyčajný človek jednotvarné odpovede. Takmer dnes celý deň do nás hustia média ako do republiky vstúpili vojská okupantov a zabránili reformnému procesu. Ako stalinisti Biľak, Kolder, Indra a Šalgovič zradili náš ľud. Aká bola skutočná pravda, čo sa skutočne dialo má vysvetliť môj článok.

Šesdesiate roky boli rokmi postupného uvolnenia. Nebolo to však zásluhou žiadneho reformného smeru v KSČ, ale vďaka tomu, že sa skončila jedna fáza studenej vojny, ktorá trvala od začiatku 50.-tych rokov. Táto psychologická vojna nemala obete monstrprocesov len v socialistickom bloku, ale aj v demokratických krajinách. Manželia Rosenbergerovci boli odsúdení vo vykonštruovanom procese, Chaplinovi, Arthurovi Millerovi a iným hercom bolo v monstrprocese s tzv. hollywoodskými komunistami zabránené slobodne tvoriť. Dozor nad neamerickou činnosťou nechal spáliť lp platne s hudbou Čajkovskeho, Šostakoviča a Arama Chačaturjana z dôvodu, že pochádzali z Ruska, pričom poslední menovaní boli občania Sovietskeho zväzu.

V 60-tych rokoch teda nastáva celkové uvolnenie, aj vďaka tomu, že orgány činné v trestnom konaní neboli v permanentnom tlaku Celkový odmek nastáva od XX. zjzadu KSSZ, ktorý načrtol ďalšie perspektívy vývoja spoločnosti.

Pravdaže po XX. zjazde sa prebudilo aj sprisahanecké podzemie a postupne roku 1956 vyvolalo obrojené povstanie v Polsku /Vroclav/ a v Maďarsku. A práve spomínané Maďarsko sa stala neskôr aj dôvodom pre zákrok v ČSSR.

V Československu prispela, podobne ako v Maďarsku k vyhroteniu situácie chybná politika ÚV KSČ vedeným prvým tajomníkom Antonínom Novotným. Novotný sklzol na platformu nacionalizmu, čím popudil proti sebe zvlášť Slovensko. Chybným bolo aj rozhodnutie celoštátnej konferencie KSČ roku 1960, že v ČSR boli dobudované základy socializmu a že vtedajšia spoločnosť bude už žiť v komunizme, čo bolo nezmyslom. Odklon od ideologického vplývania prispelo k tomu, že v ČSSR sa prejavil vplyv likvidačných síl.

Samozrejme prvé tendencie nastali na IV. zjazde čs. spisovatelov v júni 1967. Tam sa preukázalo to, že spisovatelia miesto toho, aby plánovali svoj postup pre vytváranie ďalších umeleckých diel priveľmi politizovali.

Za výmenou prvého tajomníka nestalo Dubčekovo krídlo, ako nesprávne tvrdí dnešná historiografia, ale zhodou okolnosti práve to Biľakovo krídlo. Bol to práve Biľak, ktorý rázne vystúpil proti Novotnému na októbrovom pléne voči Novotnému, ako neskôr spomínal Kolder, člen predsedníctva ÚV KSČ, bol to práve Dubček, čo zbabelo ušiel, keď Biľak navrhoval za prvého tajomníka ÚV KSČ Dubčeka.

Dubčekovo zvolenie za prvého tajomníka bolo veľkou chybou, pretože Dubček nebol schopný niesť politickú zodpovednosť a keď došlo k ostrejšiemu rokovaniu skryl hlavu do piesku. Dubček zbabelo utiekol, keď ho Biľak navrhoval za prvého tajomníka, a nebol schopný ani povedať samému predsedníctvu pravdu v niektorých otázkach.

Nie je pravdou, že zmenu politiky chceli len Dubček a obrodári, chceli ho aj Biľakovci, preto spočiatku stáli na strane Dubčeka. Iný prípad bol prípad Husáka, ten pravdaže tiež chcel zmenu, avšak nie s Dubčekom, pretože mu nevedel zabudnúť, že Dubček ho pred IX. zjazdom KSS roku 1952 otvorenene vyhlásil za buržoázneho nacionalistu. A boli to práve Viliam Široký a Alexander Dubček, ktorí v pléne požadovali smrť pre buržoáznych nacionalistov. Ak si pozriete dokumenty XIV. zjazdu KSČ /máj 1971/, Husák nepovedal nikdy zlé slovo proti Gottwaldovi. Dôvodom nebolo prevracanie kabátov Husáka, ako tvrdí moderná historiografia, ale vďačnosť, pretože to bol Gottwald, ktorý odmietol podpísať trest smrti Husákovi a Novomeskému, hoc Dubček a Široky tlačili.

Tak sa stali zo stalinistov Dubčeka, Cisářa, Goldstuckera a Šika veľkí demokrati a z Koldera, Lenárta a Indru, teda ľudí, ktorí mali zásluhu na barnabitkách a kolderkách /Barnabitská a KOlderovská komisia - komisie, ktoré sa zaoberali politickými procesmi 50-tych rokov a ktoré rehabilitovali odsúdených/ tymi spiatočníkmi.

Pravdaže ataky voči ZSSR a socialistickému bolku neušli popredným predstavitelom Varšavskej zmluvy. Brežnev sa dohodol s Dubčekom o stretnutí vo Varšave na prelome marca a apríla 1968. V tomto meste sa stretli všetci prví tajomníci ÚV socialistických krajín Európy /za ZSSR Brežnev, za NDR Erich Honecker, za Poľsko Edward Gierek, za Maďarsko János Kádár a Bulharsko Todor Živkov/. Brežnev oficiálne povedal Dubčekovi, že Sovietsky zväz s obavami sleduje kroky ČSSR a má obavu, aby sa neopakovalo Maďarsko 1956, kde boli pociví funkcionári umučení k smrti. Pravdaže Brežnevove obavy boli oprávnené Honecker nezabudol pripomenúť, že kontrarevolúcia sa nezačína šibenicami a lynčovaním, ale tým sa končí/.

Zároveň Brežnev informoval o tom, že Sovietská vláda by v prípade potreby zvážila aj vstup armád do republiky, pričom mu podal dôkazy, že pri čs.- nemeckých hraniciach landsmanschaft robí manévre. To by znamenalo, že nemecká fašistická úderka zložená aj z bývalých heinleinovcov by vtrhla do ČSR, o čom mala sovietská kontrarozviedka indície

Dubček pravdaže teda o vpáde armád do republiky vedel, ale napriek tomu správu z Varšavy zatajil nielen na zasadaní pléna ÚV KSČ, ale aj na zasadaní predsedníctva ÚV KSČ. V apríli 1968 sa konalo aj stretnutie Dubčeka a Kádára v Komárne. Kádár informoval opäť Dubčeka o možnosti vpádu, pričom povedal doslova
"Súdruh Dubček, nerob tie kroky ako Rákosi a Erno Gero v Maďarsku v 56 roku. Maďarský ľud vtedy hrozne trpel a v Maďarsku sú doteraz každá druhá rodina, ktorej člen prišiel o život v krviprelievaní vyvolanom kontrarevolúciou."

Medzitým demokrati a obrodári nespali a tvorili si skupiny KAN, Liga národnej obrody, Dielo koncilovej obrody a socialnej demokracie. Pravdaže v tomto období už vznikali aj prvé plány koncetrákov voči komunistom ako spomenul neskôr na XIV. zjazde práve Biľak.

V júli urobila sovietska strana posledný krok aby nedošlo k vpádu. Navrhla stretnutie predsedníctva ÚV KSČ a politbyra ÚV KSSZ v Moskve, Prahe, Bratislave, alebo kdekoľvek kde čs. strana navrhne.Dubček navrhol stretnutie v Čiernej nad Tisou

Sovietska strana tomuto stretnutiu skutočne kládla veľký dôraz, pretože sa prvý i posledný krát v histórii stalo, že by celé politbyro ÚV KSSZ sa zišlo za hranicami vlastného štátu. Celé vysoké vedenie ÚV KSSZ dokonca aj s predsedom Ústrednej volebnej komisie Sizovom a ministrom zahraničných vecí Gromykom šlo rokovať do ČSSR.

Až teraz sa dozvedelo predsedníctvo to, čo Dubček tajil už štvrťroka, že sovietska vláda počíta aj s vpádom, teda k operácii nedošlo vôbec náhle ako sa uvádza.

Medzitým sa diali veci. Na hraniciach sa zhromaždilo vojsko NSR a NATO, média spustili pokrik o monstrprocesoch v 50-tych rokoch a dokonca došlo aj k tvrdeniu, že za vraždu v Babiciach, ktorú spáchal agent strelec CIA, bol konfidentom ŠtB. Vysoké kruhy tajnej služby sa dožadovali možnosti sa hájiť, pričom jeden z vysokých funkcionárov požiadal o vystúpenie v televízii, aby objasnil tieto prípady. Žiaľ televízia prekrútila jeho tvrdenie, pričom ministrovi vnútra oznámili, že sa dotyčný major druhej správy ŠtB vyhrážal - ten bol odvolaný a onedlho zomrel neustále ponižovaný. Svet sa žiaľ pravdu nedozvedel.

Iná situácia nastala v Košiciach - tam istá manželka poslanca Národného zhromaždenia bola vyzlečená donaha a vyválaná v horúcej smole - jej umúčeniu lúzou zabránila len odvaha mladého príslušníka VB a obchodníka v zelovoci, kde ju ukryli. Žiaľ toto sa nikto nemá právo dnes dozvedieť.

V takejto chvíly rokovalo v Čiernej nad Tisou predsedníctvo ÚV KSČ a politbyro ÚV KSSZ.

Dubček nezmyselne ubezpečoval Brežneva, že má situáciu pod kontrolou, čo už dávno nebola pravda...

Pokračovanie zajtra...

Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

Šokujúca pravda o roku 1968

4 komenty k blogu

Horúce!