Ak vyhráte v športke niekoľko milionov eur, nie je to synchronicita, ale náhoda. To, že ráz za čas padne v takýchto vsádzaniach bank, je celkom pravdepodobné a reálne. Čo je však synchronicita?? Uvediem niekoľko prapodivných náhod, ktoré sa skutočne stali. Opísané boli v denníkoch a iných časopisoch, prípadne sú známe z archívov a dejepisných knižiek.
1. Historici sa veľmi často pýtajú, čo Napoleona Bonaparte viedlo k tomu, že si ako dieťa napísal do svojho školského denníčka. "Svätá Helena - malý ostrov" Náhoda, alebo osud??
Kto by tipoval náhodu, tomu ešte jednu príhodu zo života cisára. Na vrchole svojej moci prechádzal cisár Napoleon na čele svojho oddielu Rakúskom. Prekrásna krajina v okolí Viedne v ňom vzbudila dojatie. Spontánne vyriekol slová maršálovi Berthiemu.
"Muselo by to byť pekné, môcť ukončiť život na tomto mieste v Údolí svätej Heleny."
Tento výrok predniesol ani by vedel, že sa nachádza v rovnomennom údolí. Že by náhoda, alebo osud, alebo synchronicita??
2. A čo také zvolanie Ľudovíta Štúra. "Modra si mi modrá,
bola i biela,
ráz sa čiernou staneš mi"
Prapodivná náhoda v myslení nášho obroditela.
3. Prapodivnými udalosťami však sú postihovaní aj obyčajní ľudia.
Rakúsky vedec Paul Kammerer sa zaoberal výskumom náhody a zdokumentoval to štatistický. Pritom narazil na celú hŕbu prapodivných náhod. Ako príklad uveďme príbeh Francúza menom Dechamps, ktorý bol celý život prenasledovaný hrozienkovým pudingom.
Ako malý chlapec Dechamps dostal v Orleans od istého monsieura de Fortgibua kúsok hrozienkového pudingu. O desať rokov neskôr si chcel ako mladík v jednej parížskej reštaurácii objednať porciu tochto jedla. To však nebolo možné, pretože všetok puding si rezervoval akýsi pán, hádajte kto.. Ten kto povedal, že de Fortgibue, mal pravdu.
O niekoľko desiatok rokov bol Deschamps pozvaný na hostinu, kde sa ako dezert ponúkal hrozienkový puding. Zatiaľ, čo si ho servíroval, prehodil jeden z hostí, že teraz tu snaď už len chýba monsieur de Fortgibue. V tej chvílke sa otvorili dvere a na prahu sa objavil veľmi starý muž. Kto hádal, že ním bol monsieur de Fortgibue, zase mal pravdu. Dotyčný pán však nebol pozvaný, ocitol sa tu len preto, že dostal zlú adresu, a tak neočakávane vstúpil bytu medzi hostiacu sa spoločnosť.
4. Aj toto je nečakaná náhoda, pardon synchronicita. Americký psychológ dr. Lawrence LeShan sa zaoberal výskumom mysticizmu. Pri jednej diskusii bol upozornený na knížku istého autora Crammer-Bynga, ktorá mala názov "The Vision of Asia"
Spomínaný doktor ju začal hneď hladať, ale nemohol ju v žiadnom knihkupectve nájsť, pretože bola vypredaná a dotlač sa neplánovala, aspoň zatiaľ. Psychológa to sklamalo a po poslednom pkuse v jednom knihkupectve sa vybral domov. Ponorený do svojich myšlienok však obišiel dom a začal sa bezmyšlienkovito prechádzať mestom. Ako sa potuloval sem a tam, zakopol takmer o nejakú ležiacu knihu. Bola to spomínaná publikácia "The Vision of Asia".
5. Niektoré udalosti nekončia zrovna najšťastnejšie. Americký ranger Roy Sullivan bol osemkrát zasiahnutý bleskom a zakaždým utrpel ťahší úraz ako predtým. Na deviaty zásah už nečakal a preventívne spáchal samovraždu.
6. Smolu mal aj britský herec Lindsay, ktorý mal v dokumente BBC hráť Johna Lennona - zosnulého člena skupiny Beatles. O túto úlohu však prišiel krátko po tom, čo sa vdova po Lennonovi Yoko Ono dozvedeal, že hercovo pravé meno je Mark Chapmann a tak sa volal vrah Lennona.
7. Sú aj príhody hraničiace s komikou. Roku 1985 Angličan John Stott sa stal účastníkom dopravnej nehody. Haváriu vyšetroval seržant Walter Stott a ako poistný pôvod sa prípadom zaoberala agentka poisťovne Tina Stottová. Samozrjem nemôžme zabudnúť ani druhého pôvodcu nehody, ktorého meno je... John Stott. Na záver treba dodať, že neboli všetci Sttotovci zúčastnení v tomto prípade príbuzní.
8. Niektoré náhody však vyvolávajú mrazenie, zvlášť keď ide o život.
5. decembra 1660 v Doverskej úžine sa potopila loď. Stroskotanie prežil jediný muž menom Hugh Wiliams. Roku 1780, opäť 5. decembra, sa na rovnakom mieste potopila ďalšia loď. Opäť prežil jeden muž. Jeho meno - Hugh Wiliams. 5, tentoráz augusta, stroskotal výletný parník na Temži. Všetci s a utopili s výnimkou 5ročného chlapca Hugha Wiliamsa. 10. júla 1940 bol britský trajekt zasiahnutý minou. Katastrofu nikto neprežil - s výnimkou dvoch mužov - strýka a synovca. Obaja sa bez debaty volali Hugh Wiliams.
9. V lete 1970 strávil Holanďan Eric Jansen, pracujúci v Anglicku v jednom anglickom grófstve. Pri ceste tam sa ich akýsi šofér pýtal na cestu. Bol Holanďan a rovnako sa volal Eric Jansen.
V hoteli, kde sa ubytovala spomínana dvojica, bola zamestnaná čašníčka z rodného mesta prvého Jansena. Ako bývajúci tam boli rodina spomínaného druhého Jansena. Tak sa v malom hotelíku, kdesi na britskom vidieku stretlo viac Holanďanov, ako v Amsterdame.
Na záver istý pán Hubert Pearce uhádol všetkých 25 predložených kariet /pravdepodobnosť 1: 50 biliardam/ , prizerajúci to nazval správnym pojmom "Taká náhoda už je tiež len náhoda."
A o tom to zrejme je. My ľudia si musíme uvedomiť, že aj najbizardnejšia náhoda sa ráz môže staťskutočnosťou...
Ivan Lulják
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár