Najzáhadnejším úmrtím však bola smrť Jána Pavla I., pápeža, ktorého pontifikát trval 33dní.
Ruský historik a odborník na Dejiny Vatikánu 20.stor I.R.Grigulevič vo svojom článku /GRIGULEVIČ, I.R. : Jeden z najkratších pontifikátov - Jn Pavol I.Spoločnosť Prometheus , 10.V.2009/ citoval americký časpois Time, ktorý v komentári k neočakávanému skonu pápeža uviedol tieto údaje o osude niektorých svätých otcov.
Z 262 predchodcov zosnulého pápeža 45 zastávalo svoj úrad kratšie ako jeden rok. Šesť z nich bolo zabitých, jeden zomrel na následky zranení utrpených vo vojne /vojna medzi Guelfovcami a Gibellinovcami/. Pápež Ján XXI. zomrel roku 1277 pod troskami povaly.
Trinásť pápežov vládlo dokonca kratšie ako Ján Pavol I.. Najktratší pontifikát bol pontifikát Štefana I., zvoleného roku 752. Ten sa svojho vysvätenia ani nedožil.
Pápež Ján Pavol I. počas svojho krátkeho pontifikátu priniesol viacero noviniek a aj jeho správanie takmer vždy a za každým desilo vysokú cirkevnú suitu. Kardinálske kolégium ho v láske kvôli novotám, ktoré prekročili aj medze jeho predchodcu Jána XXIII príliš rozhodne nemalo.
Netradičnými sa stali aj jeho hlášky a prejavy. Ján Pavol I. bol jediným pápežom, ktorý svoje prejavy improvizoval a nedbal napísaných prejavovo jeho osobnými sekretármi a kuriálnymi úradníkmi.
Z jeho hláášok vysokú cirkevnú radu vždy rozbolela hlava. V jednom zo svojich príhovorov k veriacim napr. povedal, že boh vo svojej dobrote sa viac ponáša na matku ako na otca. Cirkevná kamarila v tomto videla narušenie zaužívanej cirkevnej doktríny.
V ďalšom príhovore zase prirovnal modlitbu k mydlu - čím sa dlhšie človek umýva mydlom, tým je čistejší. Rovnako je to aj s modlitbou, čím dlhšie sa človek modlí, tým je čistejší a je mu ľahšie.
Toto bol ešte samozrejme slabý odvar proti rečiam, ktoré doslova podľa kardinálov hanobili titul pápeža.
V jednom z rozhovorov Ján Pavol I. vyhlásil napr... že v škole sa zle učil, lebo ho nikdo neupozornil, že sa stane pápežom. Keby to bol vedel, učil by sa lepšie
Ešte šokujúcejší bol ďalší jeho výrok - vo Venete sa hovorí, že každý zlodej má svojho svätca. Pápež ich má veľa.
Aj zahranično-politická koncepcia nového pápeža sa stala nočnou morou cirkevnej kamarily. Pápež Ján Pavol I. napr. povedal, že by sa chcel stretnúť s generálnym tajomníkom ÚV KSSZ Brežnevom a hovoriť s ním "medzi štyrma očami".
To by nebolo až také zlé, už aj jeho predchodca Ján XXIII. rokoval so sovietským ministrom zahraničia Gromykom v osobnom rozhovore /1966/, avšak malo to jeden háčik Ján Paovl chcel cestovať do Moskvy, čo už až tak potešujúce nebolo.
Dôvodom rozhodnutia pápeža bolo ukončiť roztržku medzi socialistami a cirkvou, medzi náboženstvom a ateizmom, čo by viedlo k zlepšeniu vzťahov dvoch nepriateľských ideológii podľa zásad aggiornamenta /politika aggiornamenta - politika uvolňovania načrtnutá II.. vatikánskym koncilom v 60-tych rokoch, malo to viesť k zlepšeniu vzťahov medzi západom - kresťanstvom a východom - socializmom/
Zaujimavým bolo aj stanovisko pápeža k súkromnému vlastníctvu. Tu sa pridržiaval výroku Jána XXIII. - súkromné vlastníctvo vôbec nie ej dedičné a absolútne právo. Nikto ho nesmie využívať vo svoj prospech na úkor nevyhnutne potrebného, kým nemajetní umierajú od hladu/. Taskto sa dostal dľa odporcov na jednú platformu s brazílskym arcibiskupom don. Helder Camarom, ktorý povedal - Ak dáš chudobnému najesť sa, vyhlásia Ťa za svätého. - Ak sa spýtaš, prečo nemá čo jesť, vyhlásia Ťa za komunistu.
Pápež skutočne žil aj predtým skromným životom. Napr. ko benátsky arcibiskup predal svoj kardinálsky kríž a klenoty a za získané peniaze postavil nemocnicu pre duševne zaostalé deti.
Vo Vatikáne sa povrávalo, že pápež chce sa presťahovať z vatikánskeho paláca do skromnejšej budovy a že chce rozpredať vatikánske klenoty a akcie Banco Vaticano, aby mohol pomáhať chudobným.
Talianský časopis Panorama napísal, že mocný vatikánský finančný aparát z hrôzou očakáva reformy nového pápeža v duchu evanjelia.
Samozrejme smrť zostáva dodnes záhadou. Jeho smrť vyvolala množstvo dohadov. Najviac zmätených informácii pritom vydával Vatikán.
Raz sa tvrdilo, že pápeža našiel jeho tajomník, inokedy že jeho domvedúca mníška.
Inokedy sa tvrdilo, že ho našli v posteli, potom zase prišla informácioa, že zosnul vo svojom kresle.
Zaujimavosťou bolo aj to, že v čase jeho smrti sa vo Vatikáne nenachádzal ani jeden službukonajúci lekár, ktorý tam inokedy vždy býval. Pritom sa vedelo, že pápež má podlomené zdravie.
V deň smrti mal ostrú debatu s kardinálmi ohľadom pápežových návrhov, ktoré kolegium chcelo zamietnuť, pričom sa nepodarilo zistiť o aké návrhy jednoznačne šlo.
Pochybnosti sa chýrili ďalej, talianské lekárske konzilium navrhovalo pitvu, ay sa vyvrátili tvrdenia o násilnej smrti - to samozrejme Vatikán zamietol. Taliani tvrdili, že smrťje následkom sprisahania a noviny liberálna Panorama prirovnala smrť pápeža k návratom praktík Borgiovcov
Aj vysokí cirkevní hodnostári zostali prekvapení, kolínsky arcibiskup Hoffner nazval smrť nezvyčajnou a rímsky vikar Spoletti za dielo nadprirodzené.
Priam nechutné boli akcie neokonzervatívcov - Abbé Coiche napr. prirovnal smrť Jána Pavla ako bohumilú, pretože sa Bohu nepáčil spôsob ľavičiacekj vlády pápeža, preto si ho radšej znechutený boh povolal k sebe.
Podľa ďalších mal za smrť zodpovednosť zase diabol.
Záverom možno povedať, že viacerým sa vo Vatikáne uľavilo, len je otázne, či by týmto pravičiackým kruhom stála vražda pápeža za to-
Žiaľ my sa musíme uspokojiťs jedným vysvetelním - je to nevysvetlitelné a pravda je navždy pochovaná s ostaktami pápeža, ktorého pontifikát trval 33dní...
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
vlcica1989
18. 7.júla 2009 12:53
veľmi zaujímavé čítanie. Som rada že sa tu objavil aj článok z histórie. Každopádne smrť pápeža asi zostane záhadou
Napíš svoj komentár