U mňa to čo vytváralo takýto zlý a možno bezcieľny pocit bola žiarlivosť. Chcela som mu naznačiť, že to čo robí mi vadí a že by s tým mohol prestať alebo by to aspoň predo mnou nemusel vravieť, pretože ma to ničí. Pretože ma to neskutočne a ukrutne bolí.
Nemyslela som si že ja viem žiarliť. Práve tá, ktorá zastávala názor, že aj keby ten druhý vo vťahu niečo vyvedie a zranil by ma tým tak aspoň si utvrdím len to že je to chudák a ja sa s chudákmi zapodievať jendoznačne nebudem. No čím ďalej som s ním, s nemenovaným, tým viac si uvedomujem ako to môže bolieť ak chcete niečo vytknúť, no bojíte sa reakcie. Viem že mu možem veriť no naozaj ma dokážu niektoré skutky, veci vyviezť z miery a vtedy aj moja optimistická duša upadá a rodia sa čím ďalej tým horšie myšlienky.
Nakoniec si iba začnem kĺásť otázky čo ak...
...čo ak ma raz podvedie s tou jeho perfektnou kamarátkou?
...čo ak ma raz tak sklame že bude všetkému krásnemu koniec?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár