Môj sen alebo prečo žiakov nestrašiť s podmienečným vylúčením

Bola som pred školou a všade okolo mňa padal sneh. Vošla som dnu, keďže sa vyučovanie malo začínať o chvíľu. Pri dverách ma zastavila naša triedna oblečená v gotickej róbe s krátkymi tmavo červenými vlasmi a opýtala sa, či som pripravená na diktát z rumunčiny. Ten mala písať moja kamarátka, ale tá neprišla, tak som ho musela písať ja. Chcela som kamarátke zavolať, lebo sa mi nezdalo, že by ona chodila na rumunčinu, kedže poznám jej odpor voči cudzím jazykom. Vytiahla som starý mobil, ktorý vyzeral doslova ako tehla a ten sa zmenil na úplne novú nokiu. Triedna mi ju vytrhla z ruky, že odteraz nemôžem používať mobil v škole a po polhodinovej prednáške o mojej drzosti a porušovaní školského poriadku pred vyučujúcimi (namietala som, že nič také v školskom poriadku nie je, ale oa povedala, že to tam teraz pridala) poslala ma do riaditeľne. Riaditeľ tancoval rumbu a mal v kancelárii (hneď pri stole) dva dvojmetrové reproduktory, opýtal sa ma či sa nechcem pridať. Slušne som odmietla, keďže ani neviem ako sa rumba tancuje a on mi povedal, že za to dostanem podmienečné vylúčenie. Nato som sa šokovane zobudila a chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že som doma v posteli a nie u riaditeľa v kancelárii. Asi si viete predstaviť moju reakciu v to ráno na učiteľku a riaditeľa... Aspoň som s nimi nebola v bližšom kontakte (vďaka Bohu že nemáme s riaditeľom hodiny). Neskončilo by to dobre... A tento sen bol spôsobený zástupkyniným strašením podmienečným vylúčením ak si prinesieme na školské akcie alkohol... Síce môj sen nemal nič spoločné s alkoholom, ale keď som jej to povedala, veľmi sa začala siať a skonštatovala, že takýto účinok vyvolať nechcela. Čiže radím učiteľom (profesorom) aby deti („tínejdžrov“) nestrašili s podmienečným vylúčením. Môžu mať potom z toho strašidelné sny.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu