Jackskellington: Lebo každé ráno je šanca stať sa lepším...

Nie som dokonalá. Mám možno ešte viac chýb ako je v diktáte poriadneho päťkára.
Chcem sa zmeniť. Jeden deň veľmi a viem čo robiť, ale ráno sa zobudím a všetko je len mojím vzdušným zámkom. Asi to nechcem až tak veľmi. Snáď by som to potom už nebola ja.

Výhovorky. Viem, že keby som na sebe popracovala bola by som lepším človekom. Viem to, že vo svojom vnútri som dobrý človek. Nie som namyslená, len si som vedomá svojej hodnoty. Ale často o nej pochybujem. Teda nie som si jej vedomá tak zdravo sebavedome. Čo je škoda. Vidím to dobré na ľuďoch a u seba sa asi bojím vidieť to.

Hovorí sa, že detská duša je najzraniteľnejšia. Že to čo raz do nej zapíše tam už ostáva. Aj ja som kedysi bola dieťaťom. A dnes som podľa veku dospelý človek, ktorý ale vo svojom vnútri nosí zranenú detskú dušu. Nikto ma nebil, ale dnes viem, že slová bolia niekedy oveľa viac. Vraví sa, že opakovaná lož sa stáva pravdou. Bola som citlivé a vnímavé dieťa a všetky slová na to ako vyzerám a čo robím zle sa ma dotkli priamo pri srdci. Aj dnes som vnímavá a citlivá, ale skrývam to za masku sarkazmu a irónie, odmietaním ľudí, ktorí by mi chceli pomôcť. Odmietam vlastne každého, lebo sa bojím niekomu veriť. Lebo ďalšie sklamanie by ma bolelo zase viac ako to predošlé. Áno, život je plný sklamaní. Aj ja som sklamala a o to viac mám radšej tích, ktorí so mnou aj tak zostali. Tí praví.

Teší ma keď viem, že ľudia vedia, že som tu pre nich. Keď za mnou prídu a povedia mi : ,,Môžeš mi s niečím pomôcť? Vypočuť ma? " Viem aj to, že raz príde čas a som si istá, že príde, kedy aj ja poviem tie slová : ,, Potrebujem pomôcť so svojím životom."

Len či tu ešte budú tí trpezliví, ktorí stoja pri mne teraz...

Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

Lebo každé ráno je šanca stať sa lepším...

3 komenty k blogu

Horúce!