Pozerám pred seba, vidím len prazdnotu
dávno nepocítila som ludskú milotu.
Pozerám,v ruke držím nôž,netúžim už žiť
a práve riešim otázku:Byť či nebyť?
Ved nie je ťažké urobiť jemný ťah hranom noža
pocítim bolesť a vnímať už nebudem,že ma páli koža
Prestanem cítiť tú bolesť,čo moju hrud ťaží
už nikdy nepocítim,že ma niekto ranil.
Budem len počuvať spev vtáčí
a vznášať sa budem tam hore,medzi oblakmi.
Vietor bude mojim spoločníkom,bude ma hladiť
a to mi bude úplne stačiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
dona28  12. 7. 2007 15:06
no jajaa,dobré tvoja tvorba ?
 fotka
kalthys  12. 7. 2007 18:33
Ineee ale vyborne
 fotka
ada_k  12. 7. 2007 19:54
no tak tato je este lepsia ako ta prvaaa, kokso
 fotka
nn11  18. 2. 2009 17:25
podľa mňa to je strašné, veď ako si človek môže vziať život??? veď ho dostal a nerozhodoval o tom, tak ako môže rozhodovať o tom, kedy skončí svoje pozemské bytie???
Napíš svoj komentár