Keď sa do toho naposledy namočila, mala len tak tak šťastie, že to prežila. Má na to prirodzené sklony. Nikto nevie, čo, alebo kto to vyvolal. Môže za to jej osobnosť. Je typickým melancholikom. Nikdy neprestane premýšľať o najhorších veciach na tejto planéte.
Stráca energiu. Akoby strácala zem pod nohami. Zahrabáva sa do smútku, ktorého príčina neexistuje. Cíti žiaľ nad nereálnymi vecami. Jediná útecha je skryť sa, napatlať na seba toľko vrstvy masky, koľko len dokáže a nikomu neukázať to, čomu sa doma nevyhne. Nerobí to pre pozornosť. Vlastne sa za to nenávidí.
Hľadá únik pomocou všetkého. bolesti, strachu, hladu, hudby..
Začína zima. studený vzduch jej pomaly a klzko prechádza kožákom, dotýka sa jej chladnými chápadlami a neľútostne ju pripravuje na ďalšie obdobie jej smiešneho života. Toto je pre ňu typické. Ešte napadne len 5 centi snehu a už znechutene prešľapuje a zhnusene odvracia zrak. Tak veľmi to nenávidí. Zimu, sneh, tmu, ktorá len ukazuje jej strach, pretože je všetko také temné, ako jej nálada. Stmievanie, čas, keď odchádza posledná časť svetlého dňa niekde nedohľadne preč a ona zaspáva, len aby to nemusela prežívať.
Tak rada by proste na celú zimu zaspala, nemusela by vysvetľovať zmenu. Nemusela by prežívať stratu.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirka7
1. 12.decembra 2013 00:55
občas mám podobné pocity
Napíš svoj komentár