stratila som pokoru,
spolu s ilúziami a drobnými z vrecka,
stratila som poslušnosť
niekde v strede rušného mesta.
Bez povšimnutia ostali zahodené,
ako obal od cukríku,
čo nezdvihne nik zo zeme.
Strácam čoraz častejšie
a prestáva mi to byť ľúto.
Strácam asi už aj schopnosti
cítiť ľútosť, cítiť smútok.
Budú niekde pri chodníku,
zašliapnuté ako nedopalky,
možno priamo v popolníku
so spopolnenými túžbami.
Ako náplasť z poranenej ruky
strhnem zo seba pocit viny
zabolí to len zo zvyku
vypustím horké sliny
padne pár nadávok
... a potom ...
zistím čo som nechcela,
ozve sa posledné volanie svedomia
... a dúfam že nebude neskoro...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dandybrendy
23. 3.marca 2012 12:06
Krásne
Napíš svoj komentár