Už len zťažka dýcha cigaretový dym-
ten posledný dôkaz rebelstva.
Prešľapy dospievania....
Čo všetko vrátili by sme.
Čo všetko dali by sme...
Čo všetko, len za chvíľku toho šialenstva,
keď nebolo treba myslieť, stačilo žiť.
Dnes umiera rebel vo mne.
Zabilo ho niečo,
niečo s názvom dospievanie.
Už sa necítim voľná,
už som ako tí ľudia,
čo vídala som na ulici
a vravela si: ,,Takto nie!"
Práve dnes zomiera.
Pripaľujem mu poslednú cigaretu,
kladiem mu veniec na kolená.
Píšem mu posledné vyznanie,
epitaf na kus kameňa.
On pomaly dopíja posledné pivo.
Pokorený do truhly ľahá.
Ja netrúchlim.
Ja neplačem.
Len smutne hľadím,
ako na neho prvá skala padá...
Rebel vo mne zomiera.
Zaživa pochovaný
Pod hrudou trápenia,
pod kopou povinností,
pod množstvom zodpovednosti.
Výkriky pod vrstvami,
akoby hovoria mi:
,, Všetko je pred nami ! "
ja pod nátlakom ľudstva
nútiaceho k pokroku, musím zastaviť.
NAVŽDY!
Rebel čo bol vo mne
po dlhom boji so svetom,
realitou a snami,
realitou a ilúziami,
dokonal....
Moja súčasť musela ustúpiť
požiadavkáma nárokom spoločnosti.
Musím sa prispôsobiť.
Musím ignorovať, zaprieť jeho hlas,
jeho rady, čo ma mohli ďalej posunúť...
Čo mohli posunúť viacero z nás.
postupne nechávame všetci umrieť rebela v sebe...
A neplačeme... Len sa prizeráme. Nečinne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár