V očiach mám blesky
aj vodu dažďovú.
Ale neviem zahrmieť...
Preto raz za čas,
keď naplní sa moja sopka lávou,
horím vnútri, dusím sa popolom,
vybuchcem a nemyslím hlavou.
Celím si tým rany...
Vždy lávu zahasím slzami
vnikne niečo nové
a keď to je za nami,
viem, že fraktúry na srdci sa hoja...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár