Prečo? Čo som mu urobila? Už ma nemiluje? To sú ďalšie otázky, na ktoré Noemi nenachádza odpoveď. Už sa pýtala aj Boha, ako je možné, že človek, ktorého dlhé roky milovala jej môže toto urobiť. Urobiť toľko krát. Ako môže byť taký bezcitný k vlastnej dcére. A ešte k tomu práve na Vianoce. Toľko krát dúfala, že sa to zmení, že on sa zmení. Ale zbytočne. Vždy snívala o krásnej veľkej šťastnej rodine. Teraz sa na tom smeje. Jediné čo cíti je prázdno a bolesť. Bolesť, ktorá sa jej dostáva do celého jej tela.
Tiché slzy jej tečú po tvári. Jedine tie ju zohrievajú. Chce sa smiať ale neodkáže to. Nedokáže už žiť. Všetko je tak zbytočné. „Mami neplač prosím ťa, neplač. Ja, ja ťa ľúbim. A ocko ti už neublíži. Nikdy. Ja to nedovolím! “ Noemi sa len usmeje. Bolestivo ale predsa len usmeje. Nevie čo má Sarah na to povedať. Je ešte taká malá a pri tom odhodlaná tak bojovať. Ešte nevie čo ju všekto v živote čaká.
Chcela by vrátiť čas. Chcela by aby si ho nikdy nevzala. Možno by to bolo pre ňu teraz oveľa jednoduchšie. Možno. to slovo ju zabíja. „Sarah, poď ideme sa trochu prejsť.“ „Kam? Ideme domov ? “ „Nie moja nie, tam nie už nikdy ! “ Prechádzali sa tichými ulicami mesta. Zamrznuté. Celé ľadové iba v ľahkých šatách. Noemi vrhla pohľad do jedného z rozsvietených okien. Videla tam šťastnú rodinku, možno najšťastnejšiu na svete. Smiali sa, prekrikovali, výskali od radosti. Deti pod vianočným stromčekom vyzerali tak šťastne. Noemi sa po tvári znova rozkotúľali slzy. Chcela to zastaviť no nedalo sa. Tá bolesť jej srdce rozlámala na milión kúskov.
Sadli si na lavičku. Noemi si Srah jemne vzala do svojho lona. Cítila jej lásku. Jej lásku ktorá jej dávala silu bojovať. Malá po chvíli zaspala. Pre Noemi to bol krásny vianočný darček-vidieť svoju malú pokojne spinkať. Aj jej viečka oťažievali. Po chvíli zaspala. No už nikdy viac sa neprebudili. Zaspali spánkom pokoja. Obe spolu. Zaspali chladom, no ich srdcia ľadové neboli, ich láska hriala. Už nikdy nepocítia bolesť, ktorú im ten muž spôsoboval. Ich smrť bola pre ne vykúpením. Budú spolu. Navždy. Šťastné......
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár