možno ešte duše mojej tieň.
Všetko mi pripadá take prázdne
veci, ľudia, každý na samom dne.
Nikto neoplýva úsmevom, môžeš len
dúfať že niečo dobré je v ňom.
Stol, posteľ, stolička,
hole steny na nich len kríž
i polička.
Kríž ktorý som doniesla so sebou,
aspon s nim mam raj i nebo.
Nemam nič, nikoho po blízku
ozaj nič ani len falošnú lišku.
Mám len drevo v tvare kríža,
pocit že mám pri sebe Ježiša.
Nie to pocit ale vieru
aj ked je to ťažké veru.
Sem tam slza, pohľad na kríž
zúfalstvo, smutok a otázka kde si Ježiš?
POtrebujem ťa ved si moj jediný,
odpusť mi ja viem že niesom bez viny.
Pevne stískam kríž pri srdiečku
a vravím:, , Pane nestrať ale staraj
sa o svoju ovečku.
Si so mnou všade kde ta potrebujem
a volam, ja viem že si prišiel
že to nieje klam.
Citim tvoje objatie , tvoju lásku
a silu. Ty ma miluješ a si so mnou
celý život každu jednu míľu.
Tak teda vdaka že prázdnotu naplnaš,
že ma posilnuječ, že mi z lica každú slzu zotrieš.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Jezisko, ten je tu, Jezis, kde je ten vies len ty. Nech sa deje cokolvek, dopadne to dobre. Keby manlo vedel by som to a dal vsetkym vediet. Takze sa nemusis bat. Bliska sa na lepsie casy....